Po ceste k Sammyho domu som si spomínala na časy , ktoré som strávila s Abby a Jakeom. Chovali sa ku mne ,akoby som tam s nimi ani nebola. Akoby sa svet točil len okolo nich .
I keď bol Jake od nej starší ,nedával to moc najavo ... Často sa správal bezohľadne a vážne mu bolo jedno ,čo si o ňom ľudia myslia. Abby bola do neho po uši ,lebo to bola jej prvá skutočná láska. Raz mi dokonca hovorila ,akú si s ním predstavuje svadbu.
Dokopy spolu chodili asi polroka. Zo začiatku len o sebe vedeli ... Len sa zdravili a pokukovali po sebe . Potom na jednej párty , keď to Abby prehnala s alkoholom , sa odniekiaľ zjavil a pomáhal jej držať vlasy... Teraz keď sa tak nad tým zamyslím , možno ju špehoval. Totiž , Abby mi hovorila ,že často ho videla ako ide okolo jej školy alebo len po ulici i keď tu vôbec nebýval ,ani tu nemal rodinu ... A práve keď potrebovala pomoc sa len tak zjavil pri nej ? Divné ...
Od Alex, ktorá nás vôbec nevnímala ,sme si požičali bicykle .
O päť ulíc ďalej sme už videli obrysy ich domu . V oknách bola tma a len pouličné lampy a mesiac osvetľovali okolie.
„Naomi , Abby ti otvorí vchodové dvere a hneď ako to urobí ich zamknite a choďte do mojej izby , áno?" vysvetlí mi časť plánu Sammy. Rýchlo dýcha a pozerá sa hore dole po okolí .
Odparkujem bicykel a prikývnem : „Jasné ,to zvládneme ," uistím ho .
Jack mi dá ruku na chrbát a pobozká ma na ľavý spánok. Pozriem na neho ,ako kráča odomňa za Sammym dozadu na záhradu ,kde sa údajne Jake snaží dostať do vnútra domu.
Prosím ,nech sa im nič nestane ...
Vydýchnem si a pobehnem ku vchodovým dverám. Nepočujem žiadne zvuky a neviem či je to dobré alebo zlé znamenie.
Trikrát zaklopkám na dvere a čakám na odpoveď. Sammy mi povedal ,že tak Abby bude rozumieť ,že som to ja.
Otvorí po pár sekundách len na pár centimetrov. Najprv nevidím ani poriadne jej tvár .
„Abby," potichu poviem. Vopchám sa dovnútra a potichu za sebou zamknem dvere.
„Máme ísť do Sammyho izby," chytím ju za ruku a začnem ju trocha ťahať smerom k schodom . No strhne ma k sebe.
„Musíš sa prikrčiť ..." povie roztraseným hlasom. Nahrnú sa mi slzy do očí... Obe kľačíme na zemi . Prisuniem sa bližšie a objímem ju. „Neboj , nič sa nám nestane ..." začnem ju hľadieť po jej rozpustených blond vlasoch.
Rozplače sa mi na pleci . Začnem byť viacej nervóznejšia ako som bola pred dvoma minútami. „Poď musíme ísť hore," odsuniem sa od nej a chytím jej obe líca do rúk a pozriem sa jej do uplakaných očí.
„Všetko bude dobré ," poviem aj pre seba a otočím sa smerom k schodom. Držím ju za jednu ruku a s druhou si pomáham posúvať sa dopredu .
Schody rýchlo prebehneme. Keď sme na chodbe ,kde sa nachádza Sammyho izba , zrazu ho začujem . Jakea ako kričí a búcha. Abby vydá zhrozený vzlyk a pevnejšie sa ma chytí. Rýchlo prebehneme do Sammyho izby . Sammy však nemá zámok na dverách ... Nechám ich však pootvorené ,aby sme mohli počuť ,čo sa deje v dome. Abby sa zakutrá pod perinu do kúta postele ,čo najďalej od dverí.
Pribehnem k nej a zakryjem si nohy perinou . Hneď ma objíme okolo pása . Trase sa tak moc ,že aj mnou začne triasť.
„Kde sú vaši?" pošepkám.
„Divadlo," potiahne nosom. Prepletieme si spolu prsty a pevne sa za ne držíme. To ticho čo nastane je strašidelné . Občas mám pocit ,že ani nedýchame.
„Volala si len Sammymu?" napadne mi po chvíli . „ Či si volala aj políciu ?"
„Sammy povedal ,že im mám zavolať hneď ako dovolám s ním." A znova to ticho . Mozog mi pracuje na plné otáčky ale aj tak mám pocit ,že ho mám prázdny . Neviem si udržať ani jednu myšlienku v sebe dlhšie ako 5 sekúnd.
A potom to počujeme. Sirény policajného auta. Teda aspoň si myslím ,že je len jedno ... Cítim sa bezpečnejšie . No Abby sa stále trasie. Snažím sa prísť na to ,ako by som odpútala jej pozornosť ...
„Vieš o tom ,že naša svätá Naomi dnes mala trávu? Nepovedala by si to na ňu, ale ona je taká ...rebelka ," uchechtnem sa na spomienke na ňu.
„A o Alex ani nehovorím , tá čo vyvádza . Potom si tu ty ,trocha menej šialená ako ony. A potom ja , tá nudná kamarátka."
„Ale vieš čo? Vlastne ," začnem po tom ako si vzdychnem , „ v poslednej dobe môj život ,nie je až taký nudný. Mám Jacka..."
Mám Jacka , áno , ale myšlienky mi znova poputujú k Sammymu.
„Sammy ... Neviem či vieš ale -" začnem no preruší ma.
„ Áno ,viem o tej puse."
Pozriem na ňu . „A čo si o tom myslíš?"
Pokrčí plecami. Uvedomím si ,že sa už netrasie .
„Bola by to super správa pre mňa ,lebo keby ste spolu ,tak by ste sa určite zobrali a mali by ste deti a ja by som bola super krstná mama," pohne sa jej kútik úst vyššie .
„Abby ,ale tak to nebude ..."
„To nevieš naisto ."
„Včera ku mne prišiel ... Veď vieš , bol opitý a povedal mi ,že ma má rád, ale..." odmlčím sa.
„Má rád? Nepovedal to druhé, to silnejšie?"
„Hmmm..." neodpoviem jej priamo.
„A ty to ako k nemu cítiš ?"
„Ja," zamyslím sa , „ ho mám rada. Ale ako kamaráta. Ten bozk bol ... Len bozk ,nič viac. Áno, v poslednej dobe na neho ...hm...často myslím ,ale to len preto ,lebo robí také veci ako to ,že mi vyznáva lásku a ja neviem čo mám robiť ..." rozhorčene poviem . Zas to ticho. Uvedomím si ,že sirény už nehučia .
„Dala by si mu šancu ,keby nie si s Jackom?" prekvapí ma s otázkou Abby. Najprv som ticho. Nechcem vyznieť ,akoby som vedela odpoveď hneď. Ale ja viem odpovedať hneď . Dosť som nad touto otázkou rozmýšľala... Ale to Abby nemusí vedieť . Preto až po hlbokom nádychu jej odpoviem : „Áno."
A v ďalšej sekunde skoro obe dostaneme infarkt ,lebo niekto zaklope trikrát na dvere. Obe nadskočíme . Dvere sa pootvoria a vykukne z nich Jackova hlava.
„Ste v pohode ?" spýta sa . Všetok stres mi odpadne z tela ,keď začujem jeho hlas.
„Celkom áno ,"odpoviem .
„Sammy je trocha ... monoklový ale nič iné mu nie je , ďalšiu ruku zlomenú nemá ," žmurkne na Abby. Trocha sa usmejem a chcem sa postaviť z postele , no Abby ma nepustí.
„A čo ...čo on?" spýta sa tichšie.
„No ... chytili sme ho a potom prišli poliši ,takže už je na ceste do mesta ," odpovie jej. Otočí sa dozadu za seba . Počujeme kroky na schodoch. Jack vojde do izby a o sekundu sa za ním objaví dobitý Sammy.
********************************
toto je úplne narýchlo napísané ,lebo som nejako nemala čas cez tieto dni a zajtra, vlastne už dnes idem na festival ,takže sorry za chyby atd...
YOU ARE READING
Lyrics / SK/ ×DOKONČENÉ×
Romance„Ako si mi to mohol spraviť? Myslela som si, že ma poznáš lepšie ... Je to dosť šialené ,keď sa dvaja do seba zamilujú a potom sa to otočí tak ,že si navzájom ubližujú."
