❤
Ahoj zlatíčka. Príbeh, ktorý máte možnosť práve čítať vznikol už pred rokom. Avšak, nikdy som sa neodhodlala priviesť ho do finálnej verzie. A tak ostával nedopísaný, zabudnutý v drafte. Dnes som sa však rozhodla, že ho predsa len skúsim publikovať. Možno vás zaujme. Časti prechádzajú úpravou, predsa len, za ten rok sa môj štýl písania trochu zmenil. Avšak nie príliš. Snažím sa ho ponechať presne taký, ako bol. Možno si ten rozdiel trochu všimnete. Stále bude pre mňa prioritný príbeh ZA MÚRMI, ktorý ste si tak obľúbili 🥰🥰🥰. Ale budem veľmi rada, ak si vaše miesto v srdiečku nájde aj tento príbeh.
❤
_________________________________________
Arriana
Prvý deň v novej škole.
Prvá cesta do internátu, kde budem tráviť najbližších päť rokov života.
Prvé odlúčenie od rodičov.
Ach, ako len nenávidím vety, ktoré začínajú slovom ,prvý'.
Číslovka.
Jednotné číslo, mužský rod.
Seriózne, z vlastnej skúsenosti musím priznať, že na všetky spomienky spojené s týmto slovom by som najradšej zabudla.
Prvý krát moja mama podviedla otca, keď som mala dvanásť.
Prvý krát sa o tom dozvedela, keď som mala štrnásť.
Prvý krát som voči vlastnej matke pocítila hnev a zároveň som sa prvý krát rozhodla sama za seba a tým rozhodnutím bolo, že ostanem bývať s otcom, ak nadíde deň rozvodu.
Prvý krát so mnou matka súhlasila a vlastne prvý krát ochutnala vlastnú medicínu v podobe zrady, zo strany vlastnej dcéry.
Prvý krát, som spoznala otcovu novú, neznesiteľnú priateľku, ktorá bola odo mňa navyše staršia len o päť rokov.
Prvý krát za šestnásť rokov som sa sťahovala na predmestie, do totálneho zapadákova a prvý krát som mala pocit, že aj keď som dúfala, že to už snáď nemôže byť horšie, opak sa stal pravdou.
Prvý krát som sa totiž rozhodla, že sa osamostatním a rozhodla som sa počas štúdia na vysokej škole bývať na internáte.
Prvý krát som svoje rozhodnutie oľutovala v tejto chvíli, keď som sa s veľkým kufrom na kolieskach trepala cez preplnenú halu ku recepcii štvorposchodovej sivej budovy.
A viete čo je najhoršie? Že všetko v živote musí byť prvý krát.
~
Kufor som zložila tesne ku nohám a lakťami sa oprela o starší, drevený pult. Pri mojej výške som sa musela zodvihnúť na špičky, aby som dovidela na pani sediacu za počítačom.
,,Dobrý deň," pozdravila som, no odpovedi som sa nedočkala.
,,D-dobrý deň," zakoktala som tento krát trochu hlasnejšie a na tvári mi trónil úsmev.
YOU ARE READING
𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅
Romance,,Cítim tvoj strach a to ma neskutočne vzrušuje, Arriana. Čo s tým teda urobíme?" Zapriadol mi do ucha. Arriana práve nastúpila na vysokú školu, kde presne ako očakávala nezapadla úplne podľa svojich predstáv. Zdá sa, že už v jej dosť pokašľanom ži...
