41. časť

1.4K 117 27
                                    


Arriana

Auto zastavilo na príjazdovej ceste ku nášmu domu. Trochu ma upokojil fakt, že Lucas vypol motor. No zvierajúc volant sa bez slova pozeral pred seba. Nervózne som sa hemžila na sedadle, až som sa napokon rozhodla preťať ticho.

,,Čo bude teraz?" Opýtala som sa, no slová sa mi z hrdla drali len veľmi ťažko. Odpovede som sa bála.

Lucas naďalej mlčal a pohľad upieral na náš dom, ktorý zýval prázdnotou. Otcovo auto tu nebolo, čo ma ale neprekvapovalo. Bola som zvyknutá, že sa doma nachádzal len striedmo.

,,Bojím sa, že ak odídem, otec si ťa nájde. Kurva, čo si to namýšľam. Iste,  že si ťa nájde. Už len preto, aby sa cez teba mohol dostať ku mne," odvetil a tvár pokojne natočil mojím smerom.

Bolo veľmi choré, keď som sa tomuto faktu potešila? Možno, no bola ti jediná možnosť, ako ostať Lucasovi stále na blízku. Aj keby mi tým hrozilo, že si ma Johny nájde. No kdesi, v kútiku duše som chcela veriť, že Lucas ma dokáže ochrániť. Už to predsa robil.

,,Je tu však ešte jedna možnosť," silno zaťal sánku, načo som hlasno preglgla.

Žiadna iná možnosť. Do pekla, Lucas!

Bála som sa opýtať, a tak som len mlčala a čakala, kým mi to Lucas vysvetlí sám.

,,Keby som urobil to, čo som mal už dávno, neohrozil by som ťa," zamrmlal, akoby pre seba. Nemusel však hovoriť ďalej, aby som pochopila.

,,Nedovolím ti to! Za nič na svete ti nedovolím, aby si ma donútil zabudnúť na teba!" Zrevala som a rýchlo vystúpila z auta.

Skôr, než som stihla dobehnúť ku domu ma Lucas dohonil a za lakeť ma prudko stiahol ku sebe.

,,Arriana, urobím všetko preto, aby som ťa ochránil," precedil cez zuby a čelom sa oprel o to moje.

,,Tak ma ochráň. Ostaň v mojom živote, prosím," zašepkala som do chabého priestoru medzi nami.

Lucas chytil moju bradu medzi prsty a zodvihol mi tak tvár na úroveň tej jeho. Následne mi na pery vtisol dlhý a vášnivý bozk. Ruku som intuitívne vrazila do havraních vlasov a oddala sa vášni, ktorú mi dokázal spôsobiť jediný dotyk.

,,Pôjdeme hore," prudko sa odlepil od mojich pier a ja som automaticky prikývla.

Ako divá zver som sa vrhla na dvere, ktoré som roztrasenou rukou odomkla a tento krát sama Lucasa ťahala do mojej izby.

Rukami som sa silno oprela do jeho hrude, takže dopadol na moju posteľ a ja som malú chvíľu kochala na tvár, ktorú zdobil prekvapený úškrn.

Pomaly som vyliezla na posteľ a obkročmo sa posadila na Lucasovo telo. Veľké ruky sa presunuli na moje boky a túžobne ich stisli.

,,Sľúb mi, že ma neopustíš," odvetila som a hlavu mierne natočila nabok. Verila som, že ak tieto slová vysloví, budem im môcť veriť a nebudem mať strach, že sa znovu prebudím a Lucas nebude vedľa mňa. To som viac nemohla dopustiť.

Na miesto odpovedi si ma však prudko prirazil ku sebe a plné pery pritlačil na moje.

,,Lucas," snažila som sa protestovať, no jeho stisk ešte viac zosilnel a ja som tak nemala šancu. Už som sa však brániť nemohla. A tiež nechcela. Chcela som len cítiť Lucasove dotyky a veriť, že sú mojou odpoveďou.

~

,,Arriana, si doma?"

Prudko som zodvihla hlavu ku dverám a zmätene sa poobzerala okolo seba. Zaspala som. Hlavu som automaticky natočila na bok a keď som vedľa seba zahliadla spiaceho Lucasa, vydýchla som si. Ležala som na chrbte a Lucas na boku. Jednu ruku mal prehodenú cez moje brucho. Prstami som prešla po jemných chĺpkoch, no znovu ma vyrušil otcov hlas, volajúci moje meno. Vtedy mi tiež napadlo, že Lucasovo auto stále parkuje pred domom a zmocnila sa ma panika.

,,Lucas," potriasla som mu rukou, načo unavene otvoril zelené oči a zapichol ich do mojich.

,,Otec," zašepkala som.

Pomaly sa posadil na posteľ a s úsmevom na perách si prezrel moje nahé telo.

,,Bež zamknúť a obleč sa. Postarám sa o to," hovoril stále s úškrnom na perách.

Urobila som, čo mi prikázal a nemotorne sa nasúkala do čiernych domácich legín, ktoré som mala prehodené na stoličke. Lucas zo mňa ani na malý moment nespustil zrak. Dokonca ani vtedy, keď sa sám obliekal.

Klučka na dverách sa pohla a mnou vyľakane trhlo. Spýtavo som sa pozrela na Lucasa, ktorý s pokojom angličana kráčal ku dverám a následne ich otvoril.

,,Ahoj," pozdravil s úsmevom na perách a ja som poza jeho chrbát nenápadne nakúkala.

,,Ahoj, fešák," začervenala sa Carla a hlavu nastrčila do miestnosti, ako by sa chcela presvedčiť, či sa v nej tiež nachádzam.

,,Čo chceš?" Odvrkla som a postavila sa vedľa Lucasa.

,,Poslal ma tvoj otec, aby som vás zavolala dole," pokrčila plecami, nespúšťajúc z Lucasa zrak.

Z môjho Lucasa!

,,Fajn," precedila som cez zuby a zabuchla Carle dvere pred nosom.

Ruky som si prekrížila na hrudi  nervózne sa prechádzala po izbe.

,,Teraz neviem, či si viac nervózna z tvojho otca, alebo len žiarliš na svoju macochu," odvetil pobavene Lucas a niekoľkými krokmi sa priblížil ku mne.

,,Nežiarlim," vybafla som, načo sa Lucas rozosmial ešte viac.

,,Fajn, fajn," zodvihol ruky v obrannom geste a už nemohol pôsobiť viac roztomilo.

Môj Lucas.

Bez rozmýšľania som sa mu hodila okolo krku a prisala sa na tie pery, ktoré ma tak veľmi privádzali do šialenstva.

,,Zlato..." zamrmlal mi do pier. ,,Zlato, tvoj otec," pripomenul mi fakt, ktorý má desil, no zároveň upokojoval. A to hlavne z dôvodu, že bol Lucas tu. Bol u mňa doma. Nikam neodišiel.

,,Fajn, tak poďme," neochotne som sa od neho odlepila a podišla ku dverám, kam ma Lucas s úsmevom nasledoval.

Pred dverami ma chytilza ruku a spoločne sme kráčali mramorovými schodmi až do veľkej priestrannej obývačky, kde už sedel otec, spoločne s Carlou.

,,Už som sa bál, že sa neukážete," odvrkol a pohľadom zavadil o naše spojené ruky.

Žiadne kúzlo sa dnes nekonalo.

,,Dobry deň, pán Frei," pozdravil Lucas a voľnú ruku natiahol otcovým smerom.

,,Čo si o sebe vlastne myslíte, pán Davies?" Odvrkol otec a Lucasovu ruku rázne odmietol.

,,Pokojne mi hovorte Lucas," odvetil pobavene a ja som mala chuť zahrabať sa pod zem. Naštvane som mu stlačila ruku, no ani len to s ním nehlo.

,,Lucas," zopakol otec a na jeho tvári sa objavil široký úsmev.

,,No zbohom," pľasla som si rukou po čele.

𝐓𝐇𝐄 𝐃𝐄𝐕𝐈𝐋'𝐒 𝐁𝐑𝐈𝐃𝐄 𝟏,𝟐 ✅Where stories live. Discover now