Láska? Len mýtus!

15. Kapitola

,,Oooo, ahojte" pozdravila tá osoba keď prišla k nám. Presne toto stvorenie mi tu chýbalo...

,,Čau" povedala som znechutene a prevrátila očami.
,,My sa poznáme?" nechápal Peyton.
,,Nie a ani sa poznať nemusíte...čo tu robíš?" pretočila som očami
,,Som na pár dní u tety a ty?" uškrnul sa. On tu má tetu? Nikdy mi o nej nepovedal.
,,Bývam tu" oznámila som. On sa na mňa pozeral s otvorenými ústami. Peyton nás celý čas nechápavo pozoroval.
,,Odkedy a prečo?" nechápal.
,,To je moja vec!" povedala som dosť nepríjemne čo ho zarazilo.
,,Prečo si ku mne táka odporná? Však som ti nič neurobil!" zvýšil hlas
,,Čože??? Nič si mi neurobil? NIČ?! Urobil si toho až moc! VYPADNI!" kričala som, skĺzla som po dverách do klbka a znova som sa rozplakala. Pozeral na mňa ako na zjavenie.
,,Kyle...choď preč" hovorila som s plačom. Cez slzy som takmer nič nevidela ale stihla som si všimnúť ako sa otočil a o sklonenou hlavou odišiel. Nemala som žiadnu silu, len som sedela na zemi a plakala. Peyton sa ku mne sklonil a objal ma. Absolútne nechápal čo sa tu teraz stalo, čo som vyčítala z jeho tváre ale vedel že to potrebujem.
,,Poď, postav sa lebo prechladneš" Odtiahol sa aby som sa postavila, ale ja som stále sedela na zemi. Ani som sa neplánovala sa postaviť. Len nado mnou pokrúti hlavou a zdvihol ma. Ľahko si otvoril dvere a niesol ma do mojej izby. Lenže bol tu malý háčik. Všimol si nás Tom ktorý sa na nás len zmätene pozeral. Tak toto bude ťažké vysvetľovať. Akože Tomovi to môže byť jedno ale som zvedavá čo poviem mame kedže na 100% viem že jej to povie. 
,,Budeš v poriadku? spýtal sa keď ma položil na posteľ ale ja som mlčala.
,,Ale no taak, usmej sa trošku" povedal a zotrel mi slzy. Jemne som sa naňho usmiala ale hneď na to som odvrátila pohľad.
,,Si krajšia keď sa usmievaš" chytil ma povzbudivo za ruky.
,,Ďakujem" zamumlala som.
,,A za čo? Nemáš za čo ďakovať" usmial sa.
,,Za to že tu stále si..." A ušla mi ďalšia slza.
,,Ale no taak, neplač už" objal ma.
,,Mala by si si oddýchnuť" postavil sa na odchod ale ja som ho potiahla späť ku mne. Neviem prečo som to urobila. Proste som to tak cítila. On sa len zasmial ale nenamietal.
,,Už ti nevadí že tu som?" neodpovedala som. Postavila som sa z postele a zavrela sa v kúpeľni. Osprchovala  som sa, obliekla si legíny a voľne tričko ktoré som ukradla Cameronovi a vrátila som sa do izby. Stále tam bol, rozvalený na celú posteľ.
,,Ako vidím, tak si si už stihol spraviť pohodlie" zasmiala som sa a oprela sa o rám dverí.
On len lenivo otočil hlavou, usmial sa čím ukázal rad zubov.
,,Som rád že sa usmievaš" posunul sa mi a ukázal mi aby som si k nemu išla ľahnúť. No ešte aby som si pýtala povolenie, však je to moja posteľ. Ľahla som si a otočila som sa mu chrbtom. On má hneď otočil tvárou k nemu.
,,Takto sa mi to páči viac" uškrnul sa.
,,Keď vravíš" zasmiala som sa a otočila sa naspäť. On si ruky obmotal okolo môjho pásu a pritiahol si ma k sebe. Chcela som namietať ale bola som na to až moc unavená a ani neviem ako a zaspala som.

***

8:00

Crrr
Zobudila som sa na otravné zvonenie budíku. To by som nebola ja keby som nemeškala. Vedľa mňa už nikto nebol ale neriešila som to. Vypla som budík a zavrela sa v kúpeľni. Vykonala som moju rannú rutinu a namierila si to rovno do šatníka. Fakt neviem čo by som si obliekla. Nakoniec som si vybrala toto: