Láska? Len mýtus!

17. Kapitola

,,STOJ!" zakričal som za ňou ale ona pokračovala v ceste
,,Lexiee!" zakričal som znova a zas som skončil na zemi.

Pohľad Lexie: 

Nikto ma tu nesmie spoznať. Keď povedal moje meno, na chvíľku som zamrzla ale keď som si to uvedomila, rozbehla som sa preč. Tomu kreténovi chvíľu trvalo kým sa zdvihol zo zeme ale potom sa rozbehol za mnou. Do pekla. Zabočila som do menšej uličky ktorá vedie rovno k námestiu a dúfala že si to nevšimol a pôjde ďalej. Prechádzala som popri tmavých stĺpoch a všimla som si že na každom jednom je plagát s mojou fotkou.
,,Nezvestná" zašepkala som si sama pre seba. Oni ma predsa len hľadajú. Chcela som pokračovať v ceste ale niekto ma pevne chytil za ruku a ja som sa nemohla pohnúť. Už som dotyčnému chcela jednu vraziť ale potom som si všimla že to je ten idiot. Len som prevrátila očami a snažila sa mu vytrhnúť.
,,Čo to robíš? A hlavne prečo to robíš?" povedal so smútkom v hlase.
,,Do toho ťa nič, pusti ma!" fľusla som mu rovno do očí. Prekvapene na mňa pozrel ale nepustil ma. Namiesto toho ma pritiahol k sebe a objal ma.
,,Ani nevieš ako som sa o teba bál..." Zamumlal mi do mikiny. Čo to s ním je dopekla. Všimla som si, že sa za nami začali obzerať ľudia. Ale nie hocijaký... Muži, dosť svalnatý, v oblekoch. V inej situácii by som tvrdila že sú sexy, čo aj sú ale viem že ich poslal on. Všimla som si medzi nimi aj tých dvoch, čo boli v mojom dome.
,,Musím zmiznúť, hneď!" povedala som tak, aby to počul len on.
,,A hlavne nenápadne" dodala som a hneď ma napadol plán. Dúfam že mi na to skočia inak neviem čo by som robila. 
,,Hraj to so mnou" on jemne prikývol. Ja som ho od seba odsotila a začalo divadlo.
,,Ty idiot! Nedotýkaj sa ma! Zas si bo v bare a na mňa si sa vykašľal... Boli sme dohodnutý!" zmenila som ton hlasu na nejakú princezničku a začala som hysterčiť. Videla som že je prekvapený ale nedal to na sebe moc poznať.
,,Ale no tááák láskaaa..."zatiahol opito. 
,,Žiadna láska, rozchádzam sa s tebou!" začala som falošne plakať. Všimla som si že to ne nich zaberá kedže si nás pomaly prestali všímať a odchádzali. Ja som sa hodila na zem na znak že som úplne zúfalá. Peyton sa ku mne sklonil a chcel ma zdvihnúť.
,,Vypadni odo mňa!" zakričala som, postavila sa a utiekla. Samozrejme že on za mnou, ale aspoň tí kreténi, čo nás pozorovali už zmizli. Dúfam že ich dnes už nestretnem. Všimla som si že Peyton to už nedáva tak som zastavila. Z posledných síl ku mne dobehol a hodil sa na zem. Len som nad ním pokrútila hlavou a odišla. 
,,Kurva, nemôžeš ani chvíľu počkať? Prečo stále utekáš?!" zúfalo za mnou zakričal. Vrátila som sa k nemu a pomohla sa mu postaviť. Oprel sa o moje rameno a stále sa vydýchaval.
,,Vysvetlíš mi to?" zvedavo na mňa pozrel čo ma celkom zaskočilo.
,,Možno inokedy..." svoj pohlaď som upriamila do zeme. Nechápavo sa na mňa pozrel ale nič nepovedal. 
,,Musím ísť..." zamumlala som a pohla sa z miesta. On tam chvíľku stál ale potom išiel za mnou.
,,Kam akože chceš ísť?" nechápavo sa spýtal.
,,To je jedno, ale bude pre teba lepšie ak sa vrátiš domov" rozbehla som sa opačným smerom aj keď on sa ma snažil dobehnúť. Mala som dosť veľký náskok a k tomu on bol už dosť vyčerpaný, takže mi to vyhovovalo. Keď bol dosť ďaleko za mnou, zabočila som do jednej uličky a nenápadne sa vytratila z mesta smerom k lesu. Cesta k nemu trvala približne 10 minút tak som si trošku podbehla aby som tam bola rýchlejšie. Pre istotu. Keď som bola hlbšie v lese zastavila som a išla kľudným tempom. Prečo som ho musela stretnúť. Zbytočné problémy navyše. Už som bola skoro na lúke keď ma niekto potiahol za pas čím som chrbtom narazila na jeho hrude a jednou rukou mi zakryl ústa. Mykala som sebou aby som sa vyslobodila ale márne.
,,Dopekla, ukľudni sa, to som len ja" pustil ma a ja som prekvapene vyvalila oči. Prekvapenie sa zmenilo na zúrivosť.
,,Ty si taký idiot, si si vedomý toho že si ich mohol priviesť rovno za mnou?! Vieš aké je ťažké skrývať sa pred vrahom? Už len na námestí som sa bála že ma spoznajú. Do čerta mal si ísť domov!" udierala som ho do hrude a on sa dosť namáhal aby to ustál ale podarilo sa mu to.
,,Pred akým vrahom?" nechápavo sa spýtal. Neodpovedala som a vybrala sa smerom k chatke.
,,Haló, rozprávam sa s tebou, odpovieš mi?" mračil sa na mňa. Už som mu chcela niečo povedať ale počula som nejaké hlasy. Snažila som sa rozoznať o čom sa rozprávajú ale boli moc ďaleko. Radšej som sa rozbehla k chatke a Peyton ma nasledoval. Dobehli sme k chatke a ja som počula že hlasy sa približujú. Zamkla som chatku a bežali sme na poschodie kde bol dosť dobrý výhľad vonku, ale dnu nikto nevidel. K tomu bola tma takže sme mali šťastie. Videla som ako sa traja týpkovia obšmietajú okolo chatky ale po chvíli našťastie odišli. Uff. Pozrela som sa na Peytona a ten mal otázniky v očiach. Otočila som sa chrbtom k nemu a odkráčala z izby smerom do kúpelne, kde som sa zamkla. Zhodila som zo seba všetky veci a vošla do sprchy. Teplú vodu som nechala tiecť po mojom tele a konečne si vydýchla. Tento týždeň bol dosť ťažký. Celý týždeň som sa musela maskovať. Neustále. Či už keď som si išla domov pre veci alebo si kúpiť nejaké jedlo. Predsa len nemôžem umrieť od hladu. Len ma sere že sa mi  do toho priplietol ten idiot. Och. myslím že bude dosť divné keď sme obaja zmyli... Prečo nemohol jednoducho odísť domov? OCH. Najradšej by som ho zaškrtila. Kiež by mal aspoň trošku rozumu namiesto tých pilín. Po pól hodine som konečne vyšla zo sprchy, usušila som sa a obliekla si len spodné prádlo. Z poličky som si zobrala čistý uterák ktorý som použila na vlasy a vyšla som z kúpelne. Zamierila som si to rovno do malej kuchynky aby som sa konečne niečoho najedla. Rýchlo som povyťahovala nákup a z pár surovín som začala pripravovať palacinky. 
,,Lex-uh..." otočila som sa naňho aby som zistila čo chce ale namiesto toho som spustila záchvat smiechu. Pozeral sa na mňa ako na svätý obrázok a k tomu mu tiekla slinka. Nepreháňam. Nechala som ho tak a pokračovala v robení mojich palaciniek. Opakujem, MOJICH palaciniek! Ani nie o 5 minút boli hotové a ja som si na ne začala natierať jahodový džem. Skoro som dostala infarkt keď sa jeho ruky obmotali okolo pása. Akože bolo mi to jedno až na to že ich mal ĽADOVÉ!
,,Čo blázniš?!" odskočila som od neho. On sa len uškrnul a odišiel. Je divný. Vrátila som sa k svojím palacinkám a hotové si naložila na tanie a sadla si za ostrovček. Stihla som si všimnúť že mi zmizli dve palacinky. AŽ DVE! Môjho jedla sa nebude nikto chytať! Dojedla som čo som mala na tanieri a rozbehla som sa za ním. Bolo mi úplne jedno že som ešte stále len v spodnom prádle. On spokojne ležal v jednej z izieb a jedol MOJU palacinku. Však haló, nech si kúpi vlastné jedlo...
,,Ako. Si. Dovoľuješ. Kradnúť. Moje. Jedlo?!" skočila som naňho a on sa začal dusiť kúskom čo práve jedol. Tak mu treba. Keď sa prestal dusiť, chytil tanier na ktorej mal ešte jednu a z chuti sa do nej zahryzol.
,,Takto" a spokojne mľaskal. Fuj, prasa. Postavila som sa a odišla do mojej izby. Akože ona nie je moja, ale teraz, kým som tu tak som si ju privlastnila. Chápeme sa dúfam. Uterák, ktorý som mala doteraz na hlave som odniesla do kúpelne a vrátila som sa do izby kde som sa len hodila na postel a oddychovala. Pomaly som zaspávala ale môj milovaný mobil ktorý bol na druhej strane izby začal vibrovať.

***

Čauko ľudkovia, ďalšia časť je na svete...viem že môj príbeh nemá hlavu ani pätu a je o ničom ale dúfam že sa kapitola páčila... pardon za chyby xd

Elie