Eve [Zlomené srdcia I.]

Jedovatá (Eve) - Kapitola 2

Adam Reeves bol prekliaty klamár. Nedodržal svoje slovo a hoci prešli už dva týždne, nikto jej nezavolal na mobil. Onedlho sa jej naň už nikto ani nedovolá, čoskoro totiž prídu nato, že im prestala platiť faktúry.

Eve si vzdychla a potom schovala tvár vo svojich dlaniach. Potrebovala tú prácu. Myslela si, že keď sa objaví v súkromnej právnickej kancelárii, človek, ktoré v nej bude pracovať, bude úplne odlišný od snobov, s akými sa stretávala v Charlottinej firme. Keď však vošla do tej pekelnej kancelárie, oproti nej sedel typ muža, ktorých z duše nenávidela. Bol síce vyzretejší než Patrick Dalton, no bol rovnako arogantný a presvedčený o tom, že mu svet leží pri nohách.

Nechcela sa správať ako namosúrená sliepka, no len čo ho spoznala, jej tvár sa automaticky zastrela kamennou maskou. Hoci sa ho snažila počas celého pohovoru odhadnúť, nedarilo sa jej to. Bol príliš nepreniknuteľný, nemal záujem deliť sa s ňou o svoje pocity, či plány. A predsa apeloval nato, aby bola voči nemu úprimná.

Dôveru si však človek musí zaslúžiť, nemôžete si ju vynútiť. Neznášala Adama Reevesa od prvého momentu, ako ho zazrela. A predsa tajne dúfala, že ju napokon prijme ako asistentku, hoci svoj pohovor maximálne spackala. Nebola v situácii, kedy by si mohla vyberať.

Počas posledných týždňov chodila z jedného interview na druhé. Niektoré dopadli horšie, z iných mala veľmi dobrý pocit. A predsa sa jej nikto nikdy neozval, hoci na nich jej správanie a doterajšia prax urobili dojem. Chvíľku trvalo, kým si uvedomila, že Charlotte Daltonová musela ťahať za nitky a potenciálny zamestnávatelia jej papiere radšej rýchlo skartovali.

Myslela, že Charlotte jej nebude brániť, keď sa dozvie, že chce pracovať u Reevesa. Bol to predsa jej nepriateľ. Ako najlepšie podraziť nohy svojmu najväčšiemu konkurentovi? Predsa ho nechať zamestnať sabotéra, ktorého ste vyhodili. Zdalo sa však, že Charlotte Daltonová bola dokonca i k svojim vlastným nepriateľom milosrdnejšia ako k nej samej.

Za všetko mohol Patrick Dalton. Pri pomyslení na neho v jej vnútri vzplanul hnev. Keby mohla, uškrtila by ho vlastnými rukami. Bolo to nevyrastené decko, ktoré nedokázalo urobiť nič bez svojej milovanej mamičky. Teraz si spokojne žil ďalej svoj život, akoby sa medzi nimi dvoma nikdy nič nestalo a ona skončila v ich očiach ako tá najväčšia chudera a zradca.

Konečne zdvihla hlavu a vzala do rúk sklenený pohár vína, ktorý jej robil spoločnosť na okennom parapete. Zakrúžila ním a potom si odpila. Položila ho späť a zoskočila na zem.

Obrátila sa k svojej kabelke hodenej na posteli a vyhrabala z nej otvorenú papierovú obálku. Účet za nemocnicu. Počet červených čísel bol rovnako šokujúcu, bez ohľadu nato, koľkokrát sa na ne pozerala. Ani jedna z nich nemala zdravotné poistenie.

No Eve si spomínala nato, že jej mama mala úspory. Pamätala si, že jej chodievali papiere z banky, ktoré si vždy starostlivo ukladala do jedného z fasciklov v zásuvke. Bude ich musieť nájsť a vyplatiť účty. Jej mama už dávno nebola schopná pracovať a zarobiť si na vlastnú liečbu. Kým bola zasnúbená s Patrickom, nemusela sa o nemocničné účty starať. Teraz to však bol úplne iný príbeh.

Vošla do kuchyne, aby z chladničky vytiahla otvorenú fľašu vína. Doliala si do prázdneho pohára a prešla ku skrinke, pri ktorej sa usadila na zemi. Otvorila zásuvku a postupne vyťahovala von všetky dokumenty. Dnes bol dlhý deň a ona potrebovala vypnúť, no najprv musela vybaviť toto.

Prehľadala všetky stránky, ktoré mali v pravom hornom rohu vytlačené logo banky, až kým nenašla ten najnovší z nich. Musela sa znova napiť. Všetky matkine úspory boli preč.