Eve [Zlomené srdcia I.]

Jedovatá (Eve) - Kapitola 5 - Časť 1

Eve vyšla spolu s Patrickom z budovy univerzity. Držala sa ho za rameno, jej topánky klopkali po chodníku. Na druhom predlaktí jej visela kabelka, v ruke mala telefón. Práve kontrolovala rozvrh a Pat ju viedol tak, aby do nikoho nevrazila, alebo nestúpila na nerovný povrch.

Posledná hodina vyučovania sa pred chvíľkou skončila. Eve kráčala spolu s Patrickom na parkovisko, kde ich čakalo vyblýskané auto, jeho darček od mamy ako gratulácia k prijatiu na univerzitu. Nebolo veľa prvákov, ktorí sa mohli pochváliť takým pompéznym darčekom.

Ľudia im ustupovali z cesty, ich spolužiaci z ročníka za nimi otáčali hlavy. Prudké ticho vystriedal šepot a kradmé pohľady.

„Zízajú na nás," skonštatovala Eve.

Patrick práve prečítal správu na svojich hodinkách na ruke.

„Pár dní to potrvá, no potom to spracujú a dajú nám pokoj," odvetil a schoval ruku vo vrecku svojho saka, aby z neho vylovil kľúče. „Nečakali, že by nás dvoch niekedy uvideli spolu."

Eve prešla na miesto spolujazdca. Pustila sa Patricka a kým jej otváral dvere na aute, ukryla svoj nový smartfón do tašky. Pomaly vydýchla, no nenastúpila. Ich oči sa konečne spojili.

„Podpísala si zmluvu," prehovoril a stíšil hlas, aby ich nikto nemohol počuť. Oprel sa rukou o strechu auta a sklonil bližšie k jej ušiam. Jeho dych ju pošteklil na krku. „Všetci vedia, že ma nenávidíš."

„Je to len obchod."

„Urobila si to len kvôli peniazom? Dala si sa dohromady s niekým, koho neznášaš."

„Obaja vieme, že som nemala na výber," odvetila. „Keby som veľkodušnú ponuku tvojej matky odmietla, vyrazila by ma z firmy. Hoci to nikdy nevyslovila nahlas."

„Takže je pravda, že si aj inteligentná."

„Prosím ťa," prevrátila očami. „S takýmito lacnými pochvalami sa nikam nedostaneš."

Zasmial sa a potom sa sklonil ešte bližšie. Mykla sa a chcela ustúpiť z jeho blízkosti, no musela zotrvať, pre dobro prihliadajúcich.

Vôkol nej sa omotala vôňa jeho drahého parfumu, ktorý ju ráno ovalil po hlave ako ťažké kladivo, no po odznení úvodných tónov bol teraz nevtieravý a očarujúci. Zdvihla k nemu svoje žlté oči a zatrepotala ťažkými mihalnicami.

„Dnes večer ideš k nám domov, aby sme ťa mohli pripraviť na večierok organizovaný mojim nevlastným bratom. Väčšine našich hostí predstavíme svojich partnerov."

„Nemám žiadne slušné šaty," odvetila Eve.

„To je v poriadku, mama sa o všetko postarala. A ja som vybral farbu, ktorá ti skutočne pristane. Už čakajú v mojej izbe."

Eve sa vyhla jeho perám a zohla kolená. Prepadla popod jeho ruku do auta na sedadlo spolujazdca a on za ňou zabuchol dvere. Kým obchádzal auto, premýšľala nad tým, koľko dievčat už takto vyvážal na svojom novom fáre. Určite však so žiadnou z nich nebol na oficiálnej rodinnej udalosti, to bolo jasné.

Len čo nastúpil, naštartoval a zakrátko vyrazili. Eve sledovala mihajúcu sa scenériu mesta a obrátila svoj pohľad k Patrickovi. Chápala, prečo sa na neho dievčatá lepili, keď zistili, že je stále voľný. Mal výrazné príťažlivé črty tváre, staral sa o seba a vyzeral omnoho vyspelejšie, než väčšina chlapcov, ktorí sedávali vôkol nich na prednáškach a rehotali sa každý deň na hlúpostiach. Vyzeral, že mal toho na ramenách naložené možno viac, než si myslela. Nikdy predtým si to však nevšimla.

„Prečo si na toto všetko nenahovoril svoju priateľku?" opýtala sa. „Prečo si si musel vybrať mňa?"

„Nemám priateľku."