Season of lies

4. kapitola

Ďalšie tesné šaty, ďalšie vysoké opätky, ďalší bezchybný účes a líčenie, ďalšia falošná maska pokoja.
A ďalšia návšteva v strešnej kancelárií vplyvného mafiána, ktorému musela čeliť.
V mysli si dookola opakovala údaje zo životopisu, ktorý jej včera dal Luciano a zároveň sa snažila nevyvrtnúť si členok.
Výťah s cinknutím zastavil a Bella nastúpila k trojici mužov v, na mieru šitých, oblekoch. Cítila ako sa jej začali potiť dlane, čím viac sa približovala k najvyššiemu poschodiu.
Snažila sa pred mužmi nedať najavo aká nervózna bola, no keď všetci postupne povystupovali a ona ostala vo výťahu sama, zhlboka trasľavo vydýchla nechajúc svojmu nepokoju voľný priechod.
No akonáhle zasvietilo číslo posledného podlažia a ona vedela, že musí vystúpiť, všetky pocity opäť uzamkla hlboko dovnútra a na tvári sa jej objavila tá istá nečitateľná maska. Potriasla hlavou mysliac na svoju sestru a vošla do chodby.
Oproti nej sa vypínali mohutné dvere a ani sa nenazdala už na ne klopala.

Volám sa Rosabella Sotelo. Mám dvadsať rokov. Študovala som na odbornej strednej škole s ekonomickým zameraním a dva roky som bola na stáží vo finančnom oddelení obchodného reťazca ako asistentka manažéra.
Jej nová totožnosť. Tá, ktorú jej vytvoril Luciano. Tá, ktorej pravdivosť musela dokázať Saveriovi.

Dvere sa pred ňou bez varovania otvorili a jej do zorného poľa vošiel samotný Enrico Saverio.
"Slečna Sotelo, nemýlim sa?" Ľadovo modré oči sa jej zaborili až do duše. Ztriasla zo seba pocit, že už dávno prekukol jej pretvárku a s úsmevom mu podala ruku.
"Rada vás spoznávam, pán Saverio!" Prijal jej ponúkanú dlaň a krátko si s ňou potriasol.
"Poďte ďalej." Ustúpil jej z cesty, aby mohla vstúpiť.
Rosabella prešla do ďalšej presklenej pracovne a počkala, kým sa Saverio posadí za stôl.
"Podľa vášho životopisu a odporúčaní ste pracovali ako asistentka manažéra, môžete mi povedať prečo ste sa rozhodli odísť?" Spýtal sa jej stále ju prepaľujúc modrými očami.

Nádych. Vašou úlohou bude Enrica zaujať. Nech si myslí, že on rozhodol o vašom prijatí. Výdych.

"Potrebovala som si rýchlo nájsť prácu a objavila sa mi táto ponuka. Vzali ma hneď zo školy, čo mi vzhľadom na to, že živím mladšiu sestru skvele vyhovovalo, lenže..." Prestávka. Vašou úlohou bude Enrica zaujať. "Lenže sa ukázalo, že to nebolo zamestnanie podľa mojich predstáv. Odišla som hneď ako som mohla." Dokončila tichšie. Nech si Enrico urobí názor.

Dlho na ňu len hľadel, špinavé blond vlasy mi padali do čela. Musela sa všemožne premáhať, aby sa pod tou intenzitou nervózne nezamrvila a ani na okamih neuhla pohľadom. Mala pocit, že si listuje v jej mozgu a číta všetky spomienky a myšlienky.
Enrico Saverio. Dedič impéria, ktoré na Sicílii poznal každý. Syn, ktorý musel nahradiť otca vo veľmi mladom veku. Dieťa, ktoré pochovalo rodiča s Lucianovskou guľkou v boku. Muž, o ktorom sa šepkalo, že chystá pomstu horšiu ako smrť.
A ona ho mala špehovať.

"Slečna Sotelo," konečne od nej odvrátil pohľad, "v tejto firme sa od zamestnancov očakávajú perfektné výkony. Budete mať na starosti môj denný plán a všetky telefonáty. To čo od vás vyžadujem je presnosť, pohotovosť a diskrétnosť. Ale nič viac." Opäť ten pohľad. Ten, ktorý jej dovidel až do duše.

Podarilo sa. Enrico uveril, že žena, ktorá za ním prišla na pohovor uniká pred chtivým zamestnávateľom.

"Môžem vám sľúbiť, že nebudete sklamaný." Usmiala sa. Šťastné, vďačné dievča.
"Zajtra o ôsmej prídete sem, bude vás tu čakať niekto, kto vám ukáže kanceláriu a oboznámi vás so všetkým potrebným." Postavil sa a natiahol k nej ruku.
Bella ho napodobnila a keď mu ju stisla Enrico ju odviedol k dverám.
"Teším sa na spoluprácu s vami, slečna Sotelo." Jeho oči sa opäť prilepili na jej.
"Nápodobne, pán Saverio." Odvetila a istým krokom vykročila k výťahu.
Enrico na ňu hľadel až kým sa dvere s cinknutím nezavreli.

Skutočná hra práve začala.