Môžu za to svrčky

Prológ

Október 2016

Výpadovka pri medzištátnej diaľnici číslo deväťdesiatpäť

Koľko je hodín? Musí byť pravé poludnie. Slnko mám nad hlavou a vzduch sa mihá nad rozpáleným asfaltom. Chcem siahnuť do vrecka a pozrieť sa na mobil. Aj keď je preč, stále mám ten reflex. Mal by som byť v okolí Jacksonvillu. Ťažko povedať, nič mi to tu nepripomína. Nekonečné množstvo pruhov a nadjazdov a zo všetkých strán počujem trúbenie áut. Z úderu mi stále rezonuje lícna kosť. Je mi mdlo, som smädný a ruky mám pokryté rozškriabanými štípancami od komárov. Nejakým zvláštnym, rezignovaným spôsobom, to beriem. Bola to jazda. Zvieram kus kartónu s načmáranou destináciou a na mieste azda vystojím dieru. Moja jediná šanca. Za hodiny čakania mi zastavil iba jeden tak pofidérny muž, že som radšej vôbec nenastúpil.

Strácam nádej, keď pri krajnici zastaví auto s vlajkou konfederácie nalepenou cez celé zadné okno.

„Smerujem na opačný koniec. Môžem ťa vyhodiť v Daytona Beach!" kričí na mňa cez otvorené okno bradatý mladík.

„Kam ideš?" pýtam sa ho s nádejou v hlase.

„Na juh. Na Ostrov."

Neváham a sadám do auta. O tom kde vystúpim sa rozhodnem za pochodu. Nechápem, ako môže cez zadné okno niečo vidieť. Modrý kríž s hviezdami na červenom podklade kedysi symbolizoval juh ako jednotku s vlastnými kultúrnymi tradíciami a hodnotami. Juh, ktorý obhajoval otroctvo černochov a prehral občiansku vojnu so severom, aby mohlo byť prezidentom Abrahamom Lincolnom konečne zrušené.

Vzrušene rozpráva o nastávajúcich novembrových voľbách. Ako republikán má jasnú voľbu. Ja sa tvárim ako turista. Rozprávam príhody z ciest a zážitky posledných dvadsiatich štyroch hodín. Na všetko reaguje, nejako takto:

„Čo ti drbe? Neverím!"

Otvorí si pivo, popri šoférovaní popíja a prázdnu plechovku vyhodí z okna.

„Florida je krásna, chlapče. Ale nie od júna do novembra. Počkaj, o chvíľu sa ochladí."

Pomaly sa blížime k Daytone.

„Poď na Ostrov. Krásne more, milí ľudia," láme ma.

„Ja... Mám niečo sľúbené na Miami."

Pokrčí plecami. „Ak máš vôľu, skúšaj ďalej. Nanajvýš ti napália pokutu tridsaťpäť dolárov za ilegálne stopovanie," smeje sa. „Ak budeš mať šťastie, za necelé štyri hodiny si tam."

Prezerám si ostro rezané rysy svojej tváre v malom zrkadle na prednom tienidle. Obe lícne kosti mi kvôli modrine na jednej z nich pripadajú ešte výraznejšie. Hnedé oči vyzerajú vďaka kruhom pod očami tmavšie a vlasy svetlejšie od slnka. Mlčky sa pozerám von z okna. Zatvárajú sa mi oči a nedokážem udržať hlavu hore. Z celej sily sa snažím vyzerať normálne. Okolie sa nezmenilo odkedy sme sa pohli. Borovicové lesy. Opustené benzínky. Nemôžem sa znova dostať do tej istej situácie.

Premáhama spánok. Nevystúpim. Ani sa nenazdám a znova sa nechávam unášať prúdom.Vážne som sa po tom incidente nepoučil?