Aby ste zistili, aké je to byť v nebi, musíte si najskôr prejsť peklom...
Príbeh o tom, ako sa cesta za hľadaním životného šťastia môže neočakávane a nenávratne skľukatieť.
Vanesa dlhodobo trpí v nefungujúcom manželstve. Všetky jej snahy o záchranu...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Posledné dni boli skutočne náročné. Kúpila som si permanentku do fitka a začala na sebe tvrdo makať. Denne som posielala svoj životopis do rôznych firiem a dúfala, že sa niekto ozve s kladnou odpoveďou. Neúspech som si nepripúšťala. Rozhodla som sa zmeniť svoj život k lepšiemu. Moje sebavedomie sa po toľkých fackách, ktoré od života dostalo, spamätávalo iba ťažko, no podarilo sa. Znovu som sa začala cítiť krásna a spokojná. Ráno som vstávala s úsmevom na tvári a tešila sa z každej maličkosti, ktorú mi nový deň prinesie. Opäť som sa začala venovať svojej vášni – líčeniu. Môj instagramový profil tak zažil znovuzrodenie a postupne sa zapĺňal novými líčeniami vo farbách od výmyslu sveta. Oprášila som zrkadlovku a začala fotiť. K líčeniam tak pribudli aj recenzie na kozmetiku a rastúci počet sledovateľov mi jasne naznačoval, že sa svojmu hobby venujem naozaj s vášňou.
S Jurajom sa mi porozprávať nepodarilo. Na pár minút som si dokázala ukradnúť štipku z jeho drahocennej pozornosti, no nebolo to dosť na to, aby som prešla k pointe. Zazvonil mobil a rozprávke bol koniec. Alebo nočnej more? Opäť súrny prípad – čo znamenalo jediné – do niekoľkých sekúnd po ňom nebolo ani stopy a centrum jeho vesmíru sa, ako vždy, znovu presunulo do nemocnice s tým, že sa porozprávame neskôr. Neviem, či to bolo prácou chirurga, pri ktorej si už zvykol na naozaj všemožné situácie a fakt, že sa jednoducho musí vedieť od určitých vecí odosobniť alebo iba jeho divnou povahou. No na to, že ma dokázal bezvýhradne ignorovať v každej situácii, som si ja stále zvyknúť nedokázala.
Okrem stavu môjho manželstva teda zrazu všetko nabralo iný smer. Lepší. Niekoľko dní som sa už cítila naozaj napodiv dobre. Nebol by to však môj život, keby sa v ňom opäť niečo neposralo.
*
„To myslíš vážne?! Fakt si sa s ním vyspala?!" Začal na mňa ihneď po prijatí hovoru na druhej strane linky ziapať Marcel. Celým telom mi prebehli nepríjemné zimomriavky. Sakra, on to už vie.
„Marcel, ja... chcela som ti to povedať! Vážne ma to hrozne m..."
„Je mi u riti, či si mi to chcela povedať alebo nie! Čakám na teba dlhé týždne ako taký chuj! Nechcel som byť za úchylného debila, tak som donekonečna čakal na správnu chvíľu! Dúfal som, že to konečne príde a dovolíš mi aj niečo viac a potom zistím, že si dávno spala s mojím najlepším kamošom, ktorého si vtedy vlastne ani nepoznala?! Do riti, dúfam, že sa mi to len sníva," neprestajne hučal. Moje oči zrazu zaliali slzy, ktoré sa nebáli opustiť hranice slzných kanálikov a promptne sa mi rozkotúľali po celej tvári.
„Naozaj ma to mrzí. Nechcela som, aby to dopadlo takto," fňukala som ako malé dieťa. Hladina zúfalstva v mojom vnútri dosiahla najvyššiu možnú hodnotu, čo spôsobilo, že som sa celá roztriasla. Toto je môj koniec...
„Choď do riti s tými výčitkami! Si obyčajná štetka! Skončil som s tebou! A s tým idiotom, čo sa nazýval najlepším kamarátom, tiež! Zmiznite mi z očí, obaja!" Dokončil a nahlas si povzdychol. Nestihla som ani vypustiť z úst pár chabých slov na svoju obranu – zložil.
