Roommates Next Door /SK/ ×DOKONČENÉ×

Káva zadarmo je tá najlepšia káva.

Rachel sa mohla chváliť tým, že v stredu a v piatok nemá žiadne hodiny. Včera bola celý čas nervózna, pretože Jay ju nikde nekontaktoval. Približne vedela, v ktorej izbe na ich chodbe býva ale nebola si tým až tak istá. Preto čakala do polnoci na správu na messengeri, ale nič jej neprišlo. Hannah sa akurát maľovala a Stela už bola dávno v škole.

Rachel sedela s čajom v ruke a otvárala si prezentácie o psychológii, ktoré im poslala ich učiteľka.

„Vieš čo," začne Rachel a pozrie sa na Hannah, „ nemám ťa za to rada. Vieš pod akým som tlakom?" nervózne sa zasmeje.

„Ale ty to zvládneš a bude to dobrá skúsenosť niekoho učiť nie? Veď si na učiteľstve!" vyhlási Hannah. Vypne svetlo a pripraví sa von do tej hnusnej zimy.

„Tak ale, prečo práve on? Prečo zrovna Jay?" narieka Rachel. Hannah si zatiaľ vo vestibule na seba dáva bundu so šálom. „Nehovor, že sa ti nepáči."

„Dobre vieš, že on sa páči každej," odpovie Rachel. Hannah vedela, že má Rachel pravdu, pretože aj ona ho považovala za pekného chalana. Všetky baby naokolo boli z neho paf. Dokonca aj Stela o ňom povedala pár pekných slov a tá má veľmi vysoké nároky čo sa týka chalanov.

Hannah sa pozrie na čas a zahreší. „ Musím už ísť lebo nestihnem hodinu. Nezabudni, že musíme  ísť do obchodu nakúpiť na večeru." Rozlúči sa s Rachel a zatvorí za sebou s treskom dvere. Musí tresknúť, inak by zostali otvorené. Šťastie sa jej lepí na päty hneď z rána. Po zavretí dverí sa rýchlo otočí smerom kde je výťah, ale narazí na vysokú postavu v čiernom. 

Ladia spolu.

 Otrasie to s ňou, pretože naozaj nikoho za sebou na ten okamih nevidela.

„Prepáč," povie potichu.

Čiernovlasý chalan sa na ňu pousmeje, čierne vlnky mu padajú do očí. „ To bola moja chyba."

Hannah skoro padla na zadok. Z jeho plných pier vyšiel ten najpríťažlivejší, hlboký hlas na svete. Mala pocit akoby jej všetka krv v systéme stuhla. Určite musela vyzerať bledo ako stena po jej pravici.

Prejde okolo nej a pokračuje po chodbe ďalej od nej. Prečo ho tu nikdy predtým nevidela?

Skoro okamžite sa spamätá a uteká k výťahu. Zahne za roh a vidí ako sa zatvára. „Nie," hlasno zakričí. Má pocit, že sa jej slzy derú na povrch. Avšak výťah sa otvorí a stojí v ňom známa postava.

 Thomasovi síce hrala hudba v ušiach ale zdalo sa mu, že počul Hannin hlas. V poslednej dobe si ho toľkokrát predstavoval v hlave, až si myslel , že už by mal vyhľadať pomoc. Ale ukázalo sa, že Hannah naozaj niečo povedala. Stála pred ním a smutne na neho pozerala. V tej chvíli ju chcel objať a povedať jej, že všetko bude okej. Ale nemohol. Vždy pri nej zamrzol. Chcel sa s ňou rozprávať, ale vždy ho niečo držalo späť.

„Ha-hannah, ahoj," dostal zo seba von. Posunul sa do pravej strany, aby mohla vojsť dnu. Nemotorne si vypol hudbu.

„Ahoj Tommy," povedala chladne ale to nezastavilo jeho srdce, aby sa rozhorelo. Len ona ho tak volala. Páčilo sa mu to len, keď to povedala ona.

„Ďakujem za podržanie dverí," poďakuje sa mu. Nemôže sa na neho pozrieť, pretože má pocit, že sa rozplače. Snaží sa pravidelne dýchať, ale moc to nezaberá.

„Ideš tiež teraz na informatiku?"

Thomas je prekvapený sám zo seba ako pokojne túto otázku položil.

„Hej," odsekne Hannah. Cíti z nej, že je veľmi rozhodená.

„Aj...ty si  ráno zaspala a potom si zistila, že sa hodina posúva o 20 minút?" Thomas sa snaží zmeniť tému. Chce, aby Hannah nemyslela na zlé veci.