Roommates Next Door /SK/ ×DOKONČENÉ×

Čaká ho vonku frajerka.

„Stela," zúfalo povie Bradley , „ ja už ani neviem čo čítam."

Stela už pred polhodinou stratila koncentráciu a tajne pokukovala po Bradleym. Čakala kedy to vzdá, aby sa mohla vzdať s ním.

„Môžeme už ísť na intrák? Som hladný," dramaticky sa poškrabká na bruchu. Stele na okamžik príde zlatý. Počas učenia sa hral s vlasmi a preto má teraz odhalené čelo. Často ho takto nevidela. Nechcela mu povedať, že sa jej tak viacej páči.

„Čo?" spýta sa jej. Stela viackrát na neho zažmurká, aby sa vrátila do reality.

„Máš slabú výdrž," začne do neho dobiedzať. Usmieva sa popod nos a začne spratávať veci na svoje miesto.

„Stela, už sme tu vyše troch hodín. Niekedy mám pocit, že v tvojej hlave plynie čas úplne iným tempom. A vlastne celkovo," postaví sa Bradley zo stoličky , „ všetko v tvojej hlave funguje inak."

Stela sa na neho vražedne pozrie. Vie čo Bradley myslí, ona s ním súhlasí, ale povedať niečo také pred ňou a nahlas ju rozčúlilo.

„Keď sa ti nepáči aká som tak prečo sa so mnou kamarátiš?" prestane upratovať a očami sleduje len jeho. Dnes mala veľmi zlý deň, ale dokázala stále držať hlavu vysoko nad zemou. Nevedela prečo pri Bradleyho poznámke vybuchla na celú knižnicu.

„Nepáči? O čom to ty zas melieš Stela?!"

Páčiš sa mi! Viac než by som chcel. Pomyslí si smutne pre seba Bradley. Horúčava, ktorú v sebe mal opadla.

Stela na neho pozerá s otvorenými ústami. Cíti sa ešte viacej dotknuto. Brad na ňu nikdy takto nezvýšil hlas. Teraz sa cíti naozaj zle za seba a svoje správanie.

„Prepáč," ozve sa ako prvý Bradley. „ Fakt som hladný. Donesieš naspäť aj moje knihy?"

Stela mu chce samozrejme vynadať, že nie je žiadna slúžka. Avšak svedomie ju doženie a len potichu prikývne na súhlas.

Predtým než jej zmizne z dohľadu sa na ňu pousmeje.

Takže... už sú opäť zadobre? Stela sa spýta samej seba. V tichosti sprace veci zo stola a  vyberie sa  smerom von z budovy. Vonku ju nakopne studený vzduch. Skackavým krokom sa pomaly vyberie k zastávke. V hlave si stále prehráva Bradleyho slová. Sama neviem prečo sa k nemu chová ako totálna zmija. Brad je naozaj super kamarát, ktorý jej vždy zdvíhal telefón o tretej ráno keď sa cítila zle. Bol k nej úprimný aj keď ju pravda bolela. Vždy sa ju snažil ochraňovať aj pred nechutnými chalanmi, ktorí na ňu škaredo pokukovali. Rozhodla sa!

Od zajtrajšieho dňa bude k nemu milá. Stane sa z nej tá najlepšia kamarátka na svete!

***

Chris, už najedený, sa vyvaľoval na Stelinej posteli .Hannah vedela, že keby Stela vidí ako jej krčí jej dokonale postlanú posteľ, zabila by ju aj Chrisa.

Bolo jej trápne tu s ním tak ticho sedieť. Začala teda vyzvedať.

„Ty asi nie si hokejista ako Jay, či? Ste spoluhráči?"

Chris na ňu chladno pozrel z postele. Položil si mobil na brucho a hlasno si vzdychol.

„Prečo si myslíš, že nie som hokejista?" prižmúri na ňu oči.

Hannah začne troška panikáriť. „Máš... všetky zuby," trepne. Nečakala, že sa Chris zasmeje jej trápnemu poznatku o hokejistoch. Viacej však nečakala jeho smiech. Pane na nebi, ako sa môže tak zlato smiať? Pomyslí si Hannah.

Chrisov smiech je neopísateľný. Páčil sa jej oveľa viacej než jeho hlboký hlas. Začínala mať z neho motýliku v bruchu.

„Takže," opäť sa začne vypytovať , „ Jaya si spoznal až na výške? Zdalo sa mi akoby ste sa poznali dlhšie než len pár mesiacov."

„Jeho kamaráti sú aj moji kamaráti," odpovie jej.

Jeho odpoveďou ju začne iritovať. Nemôže jej odpovedať priamo ako normálny človek?

„Zajtra očakávam naspäť svoju polievku," vyhlási Hannah. Vie , že polievka patrila Rachel , ale on to neviem.

Založí si ruky cez seba a hľadí na neho. „A keď ju nedostaneš tak čo?" odpovie jej s pokyvom hlavy. Hannah nevie prečo ale srdce jej začne biť rýchlejšie než by si želala. Oči jej padnú na jeho trigovicu, ktorú si dal dole lebo mu bolo teplo z polievky. Rýchlym pohybom sa dostavila k jej terču a schmatla ju práve vtedy , keď sa ozvalo klopanie na dvere.

„Tak nedostaneš späť svoju trigovicu," povie s lišiackym tónom. Rozbehne sa otvoriť dvere. Pozerá sa na ňu smutná Stela.

„Stalo sa niečo?" spýta sa s obavami Hannah.

„Zabudla som si kľúč- To aké čerevo je rozvalené na mojej posteli?" rozzúrene vpochoduje pri dvere do izby. Hannah pomaly zatvorí dvere a čaká čo sa stane ďalej.

„No čo tam ešte robíš? Mám ti to napísať ? Zlez z mojej postele!" Stela začne kričať na celú izbu. Chris sa veľmi pomaly postaví z postele a bez slova prejde okolo Stely. Nazuje si topánky a zastaví sa pri Hanne. „Chcem ,aby sa mi vrátila v pôvodnom stave , hej ?" pohrozí jej s vrašteným čelom. Hannah prikývne a naslepo hľadá za sebou kľučku od dverí, aby mu otvorila. Po pár sekundách ju nájde a otvorí mu dvere. Chris sa však rýchlo zastaví vo dverách.

„To bolo krátke doučovanie," poznamená. Hannah nakukne spoza jeho pleca. Rachel stojí pred ním s notebookom a so zošitom v rukách.

„ Čaká ho vonku frajerka," odpovie mu.