Prekliate narodeniny (18+)

26. Kapitola

Obliekol som sa a šiel za ním. Keď len jemne otvoril dvere, naplnila izby sladká vonia. Usmial som sa. ,,Zdá sa, že nás Emily predbehla," zasmial som sa a vtedy aj Em otvorila dvere. ,,Všetko najlepšie!" uškŕňala sa od ucha k uchu a za chrbtom niečo schovávala. ,,No tak... Em. Od kedy si hore?" prekvapene som ju sledoval. ,,Dlho!" vyplazila nám jazyk a podala nám výkres. Prekvapene som na ňu pozeral. Zobral som si výkres, na ktorom sme boli my traja. Očkom som sa pozrel na ten, čo dala Danielovi. Spravila z nás rodinu a samozrejme nemohla chýbať ani Denny. Dokonca nezabudla aj na gitaru. Pozrel som sa za Em a uvidel veľký nápis. ,,Ty si sa vážne nudila..."

,,Je to nádherné. Si naozaj šikovná," usmial som sa a objal ju. ,,Si taký malý anjelik. Som rád, že si tu s nami. Hneď je svet krajší keď ťa máme." Usmieval som sa a hladkal ju. Nevedel som ako inak reagovať. Bol som tak šťastný, až som bol stratený. Vôbec som nevedel ako by som mal reagovať v takejto situácii. Nechcem som reagovať nevhodne, ani im svojou reakciou nejako ublížiť.

Usmieval som sa a sledoval ich. Boli rozkošný. Emily sa k nemu viac pritúlila a objímala ho. ,,Spravila som vám jedenie..." pozrela na nás a odtiahla sa. Bol som rád, že je dnes takáto veselá. Mohli byť takéto každé rána. Ani neviem, koľko je vlastne hodín. Inštinktívne som vytiahol mobil a pozrel na čas. Hneď som pochopil, prečo už je hore. Však za chvíľku bude aj obed. Celkom dlho sme dnes spali. ,,Tak poďte!" chytila nás za ruky a ťahala do kuchyne. Zasmial som sa a šiel za ňou. Vôňa kávy mi hneď udrela do nosa. Už som sa aj na ňu tešil. Em vedela, ako ju mám rád.

Vôňa raňajok a kávy sa roznášala po miestnosti a ja som sa nechal ťahať do kuchyne, odkiaľ vôňa pochádzala. Em vyzerala naozaj veľmi rozkošne a ja som sa musel usmievať ako idiot. Všetko, čo som v tej chvíli potreboval boli oni dvaja.

Došli sme do kuchyne a tam nás Em pustila. ,,Ďakujeme, Emily." Šiel som k nej a zobral ju na ruky. Objal som ju a dal jej bozk na líčko. ,,Šikulka." Hladkal som ju a objímal. ,,Ľúbim ťa Em." túlila sa ku mne a objímala ma. Bola rozkošná. Potom som ju pustil a šiel som sa najesť. Em si sadla k nám a sledovala nás. Ochutnal som jej vytvor. ,,To je skvelé. Naozaj si šikovná," usmial som sa a postrapatil ju na čo sa zamračila.

Dal som si vitamíny, nachystal Denny jesť aj s liekmi, sadol som si k stolu a ochutnal. ,,Je to úžasné. Obaja varíte úžasne. Ste šikovný." Usmial som sa a jedol. Nezjedol som všetko, ale snažil som sa zjesť čo najviac. Napil som sa vody a sledoval ich. Cítil som sa akoby sme sa poznali odjakživa, akoby sme boli vždy rodina.

Najedol som sa a premýšľal. Chcel som, aby dnešok bol super deň. Nechcel som, aby sa stalo niečo zlé. Nech sú obaja šťastný. ,,Pôjdeme dnes do parku? Chcem sa hojdať!" prerušila ticho Emily a skúmavo nás sledovala. Pozrel som na Daniela. To záleží na ňom. Môj plán bol ostať tu. Aspoň tento deň. Vonku sa môže čokoľvek stať a nechcem, aby si niečo vyčítal. ,,Prosím!" spravila psie očká a sledovala nás. Bol som ticho a dúfal, že Dan odpovie skôr.

,,Ou... no... čo ja viem." Nervózne som sa pomrvil a pozrel na Willa. ,,Nemôžeme ísť von zajtra? Dnes by sme mohli osláviť tie narodeniny tu, v bezpečí domova." Nervózne som sa usmial, ale do očí jej nepozrel. Nechcel som vidieť jej sklamaný výraz. Chcel som jej splniť všetky želania, urobiť všetko, čo bude chcieť, ale bál som sa, že sa po ceste môže niečo stať, alebo aj keď budeme tam. Bolo to príliš riskantné.

Sledoval som ich, no nič nepovedal. Videl som sklamanie na sestre, ale Dan mal pravdu. Aspoň dnes by sme mohli byť tu. ,,Tak dobre..." zamrmlala a postavila sa. Odpil som si z kávy a chytil Dana za nohu. ,,Ju to prejde..." šepol som. Bolo mi toho ľúto, ale chápal som to. Em dlho nebola na ihrisku a chcela ísť a zas Dan sa bál toho, pretože v tento deň sa mu vždy niečo zlé stalo. ,,Zajtra si spravíme aj výlet, čo poviete?" Snažil som sa aspoň nejako zlepšiť náladu, ale už som videl na Em, že je to neúspešne. Povzdychol som si.