,,Ty si naozaj len bezcitný parchant," vypľula som.
Zodvihol kútik úst.
,,A čo si potom ty? Vrahyňa prahnúca po pomste a dožadujúca sa spravodlivosti?" Na ničom inom mi viac nezáležalo. Bol tu, stál predo mnou a čo bolo hlavné, bol zraniteľný.
Vyst...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Veľká obrazovka zasvietila a práve vtedy som sa hodila na gauč v strede miestnosti a upriamila pozornosť na Brinn, ktorá čosi neustále ťukala do klávesnice. Stále sa jej nepodarilo na môj ďalší terč vytiahnuť tú najväčšiu špinu. Bolo to asi po prvýkrát, čo na človeka nevedela nájsť takmer nič. Pri počítači musela sedieť tak dlho, až som sa začala obávať, kto je mojím terčom tentoraz.
"Jeong Hyeon," Julien prerušil tok mojich myšlienok a spolu so stoličkou sa odrazil smerom ku mne. Zvyčajne nagélované hnedé vlasy mal teraz strapaté a zelené oči unavenejšie ako predošlé dni.
Nohy som si vyložila na stôl a ruky si prekrížila na hrudi.
Na obrazovke nad Brinninou hlavou vyskočila fotka muža v obyčajnom čiernom tričku a elegantných nohaviciach. Ako prvé mi do očí udreli jeho potetované ruky a krk, a potom som zbadala tú tvár. Premáhala som sa, aby som neotvorila ústa a nezačala slintať. Bola to dokonalosť sama o sebe. Tmavé oči a ešte tmavšie vlasy jeho už tak nádhernú tvár iba zdokonaľovali a robili ho záhadnejším a pre mňa zaujímavejším a príťažlivejším. Nemal mohutnú postavu, čo sa mi páčilo, iba dostatočne vypracovanú.
Julien stlačil tlačidlo na ovládači, ktoré mal v ruke a vedľa naskočila ďalšia fotka. Tentoraz fotka jeho tváre zblízka. Ak by som naozaj mala otvorené ústa, sliny by stiekli na gauč a pravdepodobne by sa nakoniec dostali až k zemi.
Brinn ku mne otočila hlavu s krátkymi čiernymi vlasmi a uškrnula sa. S úsmevom som jej ukázala prostredník, na čo sa hneď vrátila ku svojej práci.
"Kórejčan, dvadsaťpäť rokov, mafián, presnejšie hlava Pytóna."
Nahlas som zanadávala a Brinn pri počítači sa zasmiala.
"Povedala som ti," hlavou kývla k Julienovi, "že tak bude reagovať."
Zamračila som sa, keď moje myšlienky prestali byť ovládateľné a začala som pociťovať záujem. Nebolo žiadne pravidlo, ktoré by zakazovalo mať niečo so svojím terčom predtým, ako sa dokončí práca, avšak mať niečo s tak dokonalo vyzerajúcim mužom... nikdy by som na to nezabudla. V posteli som už mala poriadnych krásavcov, ale s radosťou by som ich všetkých vymenila za tohto.
Brinn na mňa zazerala so zvrašteným obočím a ja som na tvári vykúzlila ten najkrajší úsmev. Dobre vedela, na čo som myslela.
"Súrodenci?" opýtala som sa Juliena a opäť sa sústredila na obrazovku, na ktorej sa objavili nové tváre.
"Traja. Jeong Kyung, druhý najstarší syn. Dvadsaťdvaročná Jeong Byeol a nakoniec devätnásťročná Jeong Chaewon. Všetci podstúpili rovnaký výcvik ako zvyšok Pytóna, takže sú extrémne nebezpeční."
Rukou som si postrapatila dlhé platinovobiele vlasy a zahmkala.
"Už teraz sa mi páčia." Julien nad mojou poznámkou iba prevrátil očami a ďalej pokračoval.
