,,Ty si naozaj len bezcitný parchant," vypľula som.
Zodvihol kútik úst.
,,A čo si potom ty? Vrahyňa prahnúca po pomste a dožadujúca sa spravodlivosti?" Na ničom inom mi viac nezáležalo. Bol tu, stál predo mnou a čo bolo hlavné, bol zraniteľný.
Vyst...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Bolo to nutné," zavrčala som a snažila sa neudrieť muža predo mnou, ktorý mi dával hodinovú prednášku o tom, ako funguje opravovanie plotu.
Haneul sa rozhadzoval rukami a vyhrážal sa mi, že ma utopí v rybníku alebo že ma zareže kdesi v lese. Bolo to prvýkrát, čo som ho videla naštvaného. Chápala som jeho hnev, ale situácia si to vyžadovala. Ak by som ten plot opäť neprerazila, Aciano mohol naozaj umrieť.
"Keď si taká šikovná vrahyňa, ako o sebe hovoríš, určite máš silu v rukách," hlavou kývol na drevené dosky, "urob to ty."
Ruky som si naschvál prekrížila na prsiach. "Nebľabotám o sebe aká som, a aj tak ho znovu prerazím."
"V tom prípade ho nemienim opravovať," zavrčal. "Už pre ten plot nepohnem ani prstom."
"Fajn."
Odrazu sa mu rozšírili zreničky. "Alebo vieš čo? Postavím tu dvojmetrovú vysokú betónovú stenu a chcem vidieť, či si tentokrát počkáš, kým sa otvorí brána."
Nadvihla som obočie. "Si si vedomý toho, že aj tú stenu by som ti dokázala jednoducho zhodiť?"
Haneul sa zhlboka nadýchol, aby mi čosi odvetil, ale prerušili ho blížiace sa kroky. Hyeonove vlasy sa na slnečnom svetle vonku leskli a namiesto drahého oblečenia mal dnes na sebe sivé tepláky a mikinu. Na nohách mu svietili biele tenisky a kým kráčal našim smerom, ruky mal zastrčené vo vreckách.
"Máš chvíľu?" pozrel sa mojím smerom a ja som zakryla prekvapenie. Čo asi tak chcel? Prezentácia mojho plánu sa ešte nekonala a žiadne nové informácie ohľadom kláštora sme nemali, čo mi povedal skoro ráno v kuchyni.
Haneul mávol rukou a vybral sa k plotu, frflajúc si popod nos, kým zo zeme začal dvíhať drevené dosky.
Hyeon pristúpil a ja som čakala, kedy začne rozprávať.
"Potrebujem si zopakovať tréning zblízka a myslím, že si v tejto chvíli moja najlepšia možnosť."
Tak to som nečakala. Hyeon chce trénovať? So mnou? Zblízka?
"Teraz?" prekvapene som zaklipkala očami a on súhlasne prikývol.
Aspoň ma konečne dostane od Haneula.
Nasledovala som ho dovnútra vily a spolu sme sa vybrali bočnými schodami do miestnosti pod zemou, ktorá slúžila ako fitko. Ešte som v nej nebola, ale pri pohľade na všetky stroje a veci, ktoré tam boli, som si bola istá, že veľa toho nechýbalo. Naproti dverám bola rebrína a lano na šplhanie, kým vedľa sa nachádzal bežiaci pás a na druhej strane začínali veľké stroje, ktoré sa nachádzali v každom fitness centre, spolu s pomôckami ako žinienky a lopty.
Dnes ráno som si na seba navliekla legíny, športovú podprsenku a mikinu na zips, takže som sa nemusela ísť prezliecť do športového.
Hyeon si cez hlavu pretiahol sivú mikinu a odhalil tak biele tielko a vypracované telo zdobené atramentom. Mikinu hodil na kraj miestnosti k zrkadlu, odkopol svoje tenisky a postavil sa na žinienku.
