,,Ty si naozaj len bezcitný parchant," vypľula som.
Zodvihol kútik úst.
,,A čo si potom ty? Vrahyňa prahnúca po pomste a dožadujúca sa spravodlivosti?" Na ničom inom mi viac nezáležalo. Bol tu, stál predo mnou a čo bolo hlavné, bol zraniteľný.
Vyst...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Sledoval som jej pravidelný dych a uvoľnenú tvár. Ležala v izbe, ktorú si sama vybrala, zababušená v prikrývkach aj napriek tomu, že jej bolo v aute nesmierne teplo. Bol som si istý, že sa pod tými prikrývkami varila a potvrdzoval mi to pot na jej tvári. Nechápal som, prečo mala zakrytú každú časť tela, dokonca aj krk. Vyzeralo to, akoby nemohla zaspať bez toho, aby bola celá pod akousi ochranou.
Bola zvláštna. Ochotná bojovať a pritom stratiť všetko, čo jej ostalo. Bola ochotná spolupracovať s nami a taktiež bola ochotná vraždiť, len aby sa postarala o bezpečie svojej rodiny. V tom mi pripomínala mňa. Rodina bola vždy dôležitá. Ak ju máte dobrú, snažíte sa ju udržať pokope. Ak to je jeden veľký nechutný chaos, nepohnete pre ňu ani prstom.
Rozmýšľal som nad tým, ako sa dostaneme k Delan čo najbližšie, ale na nič som neprišiel. K vytvoreniu plánu som potreboval detailnú mapu kláštora, počet osôb a kopu ďalších informácií, na ktorých prebratie s June som ešte nemal čas. Takýto útok si vyžadoval poriadne prepracovanie, a to si zase vyžadovalo čas. Veľa času. Našťastie si všetci v kláštore myslia, že June je mŕtva, takže ak sa bezhlavo nebude hnať za rodinou, ktorá už dávno môže byť po smrti, budeme mať dostatok času na vytvorenie toľkých plánov, že si budeme môcť vyberať.
"Budeš na mňa ešte dlho zízať?"
Pri jej hlase mnou trhlo. Zaskočila ma a srdce mi od ľaku takmer vyskočilo z hrude.
Zamračil som sa. Naozaj ma práve pristihla, ako na ňu pozerám, keď spí? Modlil som sa za to, aby to nevyzeralo ešte horšie ako to znelo.
"Kým si nepoviem, že mám dosť," odpovedal som jej, zaboril sa do sedačky a ruky si prekrížil na hrudi. Prekrútila očami. Zdalo sa mi to, alebo vymenili June za inú June?
Prstami si pomasírovala spánky a zaskučala od bolesti.
Zodvihol som sa a zamieril ku dverám. Otvoril som ich a na prahu zastavil.
"Nočný stolík," povedal som bez toho, aby som sa na ňu pozrel a ihneď zmizol na chodbe.
Nemusel som to robiť, ale urobil som.
"Prečo vychádzaš práve odtiaľto, braček?" Byeol sa na mňa zaškerila a potľapkala ma po pleci. Spolu sme sa vybrali ku schodom.
"Kontroloval som, či po tom všetkom alkohole, ktorý vypila, ešte dýcha."
Byeol sa zasmiala. "Nechápem, prečo si ju bol hľadať."
Zavrčal som. Prečo sa naša konverzácia musela točiť okolo nej?
Vzdychla si. "Fajn, nechám ťa na pokoji." Vďačne som prikývol.
"Ste všetci zbalení?" spýtal som sa a schmatol zo zeme svoju cestovnú tašku, ktorú som si nechal pri schodoch.
Byeol prikývla. "Vybav všetko, čo ti treba, o Luan sa postarám. "
Opäť som vďačne prikývol. Síce bola Byeol mladšia, ale miloval som ju. Vždy som sa na ňu mohol spoľahnúť a bola by posledná, ktorá by ma v teréne zradila.
