VOĽNÉ (FINÁLNE) POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{tretí diel série #hra} 🔹
Dokáže ľudské srdce poslúchnuť príkaz mysle?
Akú nadvládu má rozum nad červeňom?
Dostáva sa na stupeň víťazov vábenie poznania alebo ho prechytračia pevné morálne zásady?
Hra...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
𝕃𝕀𝔸ℕ𝔸
Nikdy v živote sa mi nestalo, aby som meškala. Ak by nado mnou stál prísny šéf či arogantná šéfka asi by som mala z fleku vyhadzof. Preto netuším, ako moc na hanbu je, že meškám do vlastnej agentúry. Dnes máme jednu klientku na linke a zrovna ja, ktorá má celý chod na starosti, dnes musela vybaviť ešte poštu a vyzdvihnúť si karamelové latte, bez ktorého nefungujem.
Svadobný salón alebo ak to chcete nazvať čisto všeobecne – agentúra, bola pre mňa všetkým. Zdedila som ho po svojej mame, nech odpočíva v pokoji. Pri hrobe som jej dala dcérske slovo, že o to, čo vlastnoručne postavila a dostala medzi ľudí, sa postarám, nech ma to stojí aj vlastné pohodlie. Bola to nesmierne milá a láskavá žena, nikdy by neublížila či neželala ľuďom zlé.
A dnes svoje slovo porušujem hlúpym meškaním, ostáva mi len veriť, že klientka počká tých pätnásť minút, kým prejdem námestie. Aspoň počasie mi prialo v dnešnom pracovnom fiasku. Mám naplánovať dokonalú svadbu pre budúcu nevestu a miesto dokonalých šiat, sladkého pečiva a noblesnej výzdoby, jej dávam akurát tak minúty čakania.
,,Kiki, ahoj, som na ceste. Neboj sa, neboj sa, už som na námestí. Áno, o chvíľu som tam, ukáž jej zatiaľ katalógy, hocičo! Zabav ju." Habkala som jedno cez druhé, opätkami prešľapovala krivé členky, ktoré boli schopné stiahnuť ma na hubu aj na rovnej ploche.
Kika bola jednoznačne môj poklad, zachránila ma niekoľkokrát predtým – nieže by sa predtým stala takáto situácia – vždy vedela ako klientov zabaviť, upokojiť a dopriať im pohodlie, kým sa im začne venovať moja blonďavá hriva.
,,Si najlepšia! Nemaj obavy, o pár minút som ta-aaaaaaam-aaaaaa!"
Mohla by som povedať, že to najhoršie som mala za dnešok za sebou, ale koho chcem oklamať? Počet mlák, do ktorých za dnešok stúpim, sa ešte len začal zvyšovať.
,,Aaaa! DOŠĽAKA! Toto snáď svet nevidel, ktorý idiot to sem dal?!" zrúkla som okamžite, čo moje oči narazili na kopu tašiek umiestnených presne v trase mojej cesty.
Deti a ich mamičky mali o zábavu postarané, ale ja nie!
Toto mi vážne chýbalo, ah, celá som mokrá!
Dočerta aj s hlúpymi ľuďmi!
,,Ježiši, slečna, ste v poriadku?" ten muž sa mi snáď sníva!
Opovažoval sa ma spýtať, či som v poriadku, keď viditeľne nie som?
,,Ja či som v poriadku? Nevidíte, že som celá mokrá, vy sprosťák?!" osopila som sa po jeho zamatovom hlase, ignorujúc fakt, že mi práve podáva ruku.
Zrakom som pátrala po svojej červenej baretke, ktorá plávala na hladine naplnenej fontány.
,,Vidím a práve preto by ste mi mali podať ruku, aby ste nepremokli ešte viac."
