VOĽNÉ (FINÁLNE) POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{tretí diel série #hra} 🔹
Dokáže ľudské srdce poslúchnuť príkaz mysle?
Akú nadvládu má rozum nad červeňom?
Dostáva sa na stupeň víťazov vábenie poznania alebo ho prechytračia pevné morálne zásady?
Hra...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
𝔸𝕃𝔼𝕏
Keď mi včera štipľavo a bez mihnutia oka napísala, že sa novo kúpených pilotiek zbavila cestou odpadkov skoro ma na mieste porazilo. Štvala ma jej ostrá stránka, ktorá ma dokázala dostať do varu a hneď ako sa za jej závojom obnažili modré kukadlá zlosť vo mne rozburcovala vášeň. Srdce mi našepkávalo, že sa len zahráva, verilo jej nevinnému zjavu, ktorým dokázala oklamať každého v blízkosti.
Predsa nemôže byť taká zlostná a taká... mrcha.
Rozum na to celé mal opačný názor a miesto odľahnutia z jej hry, ktorú provokovala, zastával názor bosorky prevlečenej v krehkú princeznú.
A teraz, ako ju môj zrak uvidel stáť pár metrov odo mňa, nevediac či blúznim, keď vidím okuliare na jej tvári, stuhol som. Moje strieborné pilotky sa vynímali v jej jemnej symetrii lemovanej hustými blonďavými kučerami. Okatý prekvapený výraz neostal bez povšimnutia a chalani zamaskovane trhali rekordy vtipov na môj účet.
Človek sa pokúša vytesniť diablovo pokušiteľské dielo z hlavy a ono sa samo zjaví pred ním, ešte s plameňmi vôkol a hypnotizujúcimi čarami, ktoré smrteľníkov ľahko pretvoria v Hádesa.
,,Počúvaj, si hráč alebo sráč?"
,,Čo?" nechápavo som strelil pohľadom ku Kubovi, ktorý sa škeril.
,,Si hráč, takže tu nestoj a choď si po to, čo ti patrí. Možno aj s bonusom, veď sa pozri ako ťa sleduje." Popri rozprávaní venoval pohľady Norovi, aby nebolo tej nežnej kvetinke jasné, čo za pykle tu kujú.
Avšak len čo moje nohy uposlúchli Kubov rozkaz nebolo cesty späť – nie som predsa zbabelec a pomimo to mi dosť napomáhali aj tie dva poháre whisky, ktoré som do seba šľahol. Jej doprovod som slušne požiadal o chvíľku súkromia a v okamihu, čo bola sama, som pred ňu predstúpil.
Z blízka vyzerala ešte krajšie, paralyzovaná a skenovaná mojím pohľadom. Nedokázal som si pomôcť, snaha držať sa v úzadí bola premáhaná túžbou a zvedavosťou. Tá malá líška ma svojou hrou dostala – opak, ktorý zamýšľala, jej nevyšiel a preto aj teraz stojím pred ňou.
Všetky slová, ktoré sme si vymenili len zahusťovali už beztak ťažký vzduch. Bola zo mňa nervózna, pery sa jej chveli a okrem nich i hrudník lákal pozornosť. Videl som ako na mňa reaguje, nemohla to poprieť. Viac ako tomu, že jej reakcia bola vyvolaná mnou, som veril drinku, z ktorého si poriadne usrkla predtým, než ma mala pred sebou.
Viem, že mám otupený mozog, ale bože... je krásna.
Pod tými šatami skrýva hotové poklady, ktoré nie sú pre každého. Nie je tou štedrou truhlou, ktorá sa rozdá každému, no napriek tomu som medzi nami cítil niečo, čo by som si za iného stavu nepriznal. Druhá podstatná vec bolo dokázať chalanom, že nie som sráč.
