VOĽNÉ (FINÁLNE) POKRAČOVANIE PRÍBEHU HRÁČ
🔹{tretí diel série #hra} 🔹
Dokáže ľudské srdce poslúchnuť príkaz mysle?
Akú nadvládu má rozum nad červeňom?
Dostáva sa na stupeň víťazov vábenie poznania alebo ho prechytračia pevné morálne zásady?
Hra...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
𝕃𝕀𝔸ℕ𝔸
,,Kam si išla ty?"
,,Ja? No, povedzme, že som tam zbalila jedného veľmi veľkého fešáka." Nahodila mačací pohľad s jasným signálom, ktorý mi mal predviesť, čo spolu vyvádzali.
,,Spala si s ním?" vyhŕkla som to takmer ako hlásanie na evakuáciu, hoci viem, že Kiki je nezadaná a môže si robiť, čo si zmyslí.
A mimo to, ty tiež nie si svätá panenka Mária.
,,Dosť o mne, radšej ty mi povedz, čo bolo? Ten sexy Španiel ťa niesol ako princeznú. Chvíľami som myslela, že ho riadne zbijem, ak ti ublížil, ale vyplynulo z toho, že ste si dopriali hriešnu chvíľku, ty dračica!" drgla mi do ramena až tak, že nebyť stola zletím na zem.
,,Bože, Kiki!"
,,No povedz mi... čo sa dialo?"
,,Ah, na toto vážne nemám nervy." Pohoršená jej otázkami som vstala, zaniesla prázdne šálky dozadu a ako víchor sa priplazila k oknám, čakajúc dnešnú zákazníčku, ktorá mala priniesť návrhy na svoj svadobný deň.
Po diskusii s rodinou pravdepodobne skončí pri klasickom jedálničku, pozostávajúcom zo slepačej polievky, kuracích rezňov alebo steakoch so zemiakmi. Tajne dúfam, že si nebude želať nejakú výzdobu s postavičkami alebo emotikonmi– aj to tu už totižto bolo. Fantázií sa medze nekladú, ale kto ju prevedie do zrealizovateľnej verzie?
Ak sa raz budem vydávať ja, chcem jemnú a elegantnú svadbu. Biele obrusy s vanilkovými menšími a stuhami v rovnakej farbe, po stole vo vázach levandule, ktoré som zbožňovala nielen pre ich nádhernú vôňu. Mamina ich mala rada, prinášali jej pokoj a mier, pod vankúš mi vždy dávala jedno vrecúško čerstvo usušených fialových byliniek, aby som mala čo najlepší spánok. Sobáš by prebiehal niekde vonku, medzi stromami, na upravenom trávniku, po ktorom by sa tiahli kvety a výzdoby s hlavnou dekoráciou rozvoniavajúcich lupeňov. Popri uličke by sa čneli stĺpiky, ktoré by nad hlavami prechádzali na druhú stranu a spájali sa do celku. Práve ten by na povrchu držal visiace vistérie – popínavé kvety, tvoriace liany dlhé pätnásť až štyridsaťpäť centimetrov.
Vytvárali by ten najkrajší pohľad celej svadby, dodávali by okamihu kúzelné čaro, ktoré by prenikalo do sŕdc všetkých prítomných. Vôňou by zanechávali závoj nežnosti a lásky. Po boku otca budem trasľavými krokmi merať vzdialenosť k svojmu vyvolenému, ktorý zo mňa nedokáže spustiť oči. Možno mu unikne aj slza, ktorú sa pokúsi zahnať. Bude hrdý, že sa stanem jeho manželkou. Závoj nebude zviditeľňovať žiadna brošňa, spona ani nič luxusné, len obyčajné lúčne kvety, upletené do akejsi čelenky. Všade len púčiky a lupene, pretože tie sú symbolom lásky. Nikdy nevyjdú z módy a odjakživa boli gestom, ktorým si muži získavali srdcia nielen svojich partneriek, ale aj ich matiek. Navyše mali prenádherné vône, ktorým sa nemohla vyrovnať ani Chanel päť.
