Najkratšie príbehy

Len raz

Je sám. Samota sa okolo neho ovíja, ako čierna stuha, ktorá ho stále viac zväzuje a bráni mu dýchať. Občas si spomenie na slová jednej piesne. "Neviem byť sám." Vlastne to tak vždy bolo. Len on a samota. Iba s jednou osobou sa necítil tak sám a stratený. Samozrejme, za všetkým hľadaj ženu, ako to už v jeho svete býva. Nebesky krásna, pekelne múdra. Bola to proste "Ona". Doteraz má problém uveriť, že je skutočná. Úžasne hebká pleť, božská tvár, nádherné čierne vlasy a farba jej modrých očí bola ešte krajšia. Tie oči boli neodolateľné. Pri pohľade do nich celý svet zmizol, ostala len ona a on nedokázal nič iné, iba ju milovať. Bola jedinou osobou, pri ktorej sa nemusel báť, byť sám sebou. Od začiatku cítil, že k nej patrí. Že ona je to, čo celý čas hľadal. Že ona je jeho šťastím. Samota zmizla. Ale neskôr sa ukázalo, že zmizla iba na niekoľko mesiacov, aby sa neskôr vrátila a zaútočila ešte väčšou silou, zobrala mu sny a pochovala nádej, že ešte niekedy bude šťastný. A Ona tu už nebola. Neostala mu žiadna radosť. A to, čo je na tom všetkom najhoršie, je to, že mu ostali spomienky. Že si pamätá aké to bolo, keď bol šťastný. Keď ten jeden krát v živote nebol sám.