1. Keď sme boli anjeli

57 11 2
                                    

Zobudil som sa. Ležali sme na našom obľúbenom oblaku. Neviem, či bolo skoré ráno, alebo neskorá noc. Slová skoro a neskoro, ráno a noc, tu nemali zmysel. Čas tu neplynul. Bola tma. Bolo vidieť hviezdy. To bolo hlavné. Počul som ako pomaly dýchaš, ako ti bije srdce. Vždy to boli tie najkrajšie zvuky aké som počul. Vyrovná sa tomu iba to, keď mi vyznávaš lásku. Ležala si mi v náručí, s hlávkou na mojej hrudi. Vedel som, že našu lásku nám nikto nevezme. Sme tu obaja iba jeden pre druhého a tak to má byť. Konečne som cítil, ako chutí skutočné šťastie. Vychutnával som si ten pocit a chcel som aby trval večne. Pohla si sa. Pritisla si sa ku mne bližšie a rukou si ma objala ešte tuhšie. Ako keby si sa bála, že ti niekam ujdem. Ach, ty moje trdielko. Kam by som chodil, keď tu mám teba? Pobozkal som ťa na čelo, privinul si ťa pevnejšie a sledoval padajúcu hviezdu. To je moja posledná spomienka z čias, keď sme boli anjelmi. 

Najkratšie príbehyWhere stories live. Discover now