Chapter 70

239 27 6
                                    

Keď sa nachádzam na parkovisku pred budovou univerzity, rozhliadam sa, či niekde neuvidím Gabriela. Posledné dni som nerobila nič iné, len som sa ho snažila striasť zakaždým, keď za mnou snoril. Vždy sa mi to podarilo. Neznesiem, aby ma momentálne ktokoľvek prenasledoval a už vôbec nie Harry a jeho ochranka.

Som rada, že sa tu Gabrielove auto nenachádza a preto rýchlo nastupujem do toho svojho a odchádzam. Telefón nechávam vypnutý, pretože nechcem, počúvať to ako mi Harry vyzváňa, pričom ja dobre viem, že ma chcel zjazdiť zato, že som sa už niekoľko dní neukázala v práci. Keď som mu dala výpoveď a on ju neprijal, tak som tam chcela naďalej chodiť, aby prestal byť vytočený a skúsila si s ním svoj odchod vydiskutovať inak. Jeho nasledujúce správanie ma však vyprovokovalo k tomu, aby som s ním nemala zľutovania a postavila si hlavu, takže som tam prestala chodiť úplne. Evidentne to s ním nejde po dobrom.

Auto zaparkujem pred jednou z reštaurácii, kde sa plánujem najesť. Nemám momentálne žiadnu chuť ani náladu niečo variť, preto som sa rozhodla ušetriť si čas aj nervy. Motor vypnem a chcem vystúpiť, no ešte predtým sa natiahnem po svoj telefón a peňaženku. Svoj pohľad následne upriamim na sklenené vchodové dvere reštaurácie a zbadám tam dvoch známych ľudí, ktorí práve vychádzajú von. Moje srdce sa naplno rozbúcha, no vzápätí mám pocit akoby ho niekto pevne schmatol do dlane a pevne ho stláčal, pričom do neho zarýval ostré nechty, ktoré ho trhali šľachu po šľache.

Pootvorené dvere na aute zabuchnem a ostávam sedieť, pričom pozorujem ako Harry, ktorý ma na tvári posadený úsmev, drží dvere Sloane, ktorá so šťastným úsmevom vychádza ako prvá. Obaja sú v dobrej nálade, keď ich tak pozorujem, čo je pre mňa ešte neznesiteľnejšie. Ak toto nie je znamenie, tak potom už neviem. Aká je pravdepodobnosť, že práve do reštaurácie kam som sa znenazdajky chcela ísť najesť, sa objavia práve títo dvaja? Nemôže to byť len náhoda. Keď jej Harry uloží ruku na lopatky a dajú sa do kroku, musím nachvíľu odvrátiť zrak. Neznesiteľná bolesť žalúdka, ktorá plynie z toho pohľadu, ma prinúti zastonať od žiaľu.

„Nepríjemný pohľad, však?" ozve sa zrazu vedľa mňa chrapľavý hlas. Vydesene zalapám po dychu, keď na sedadle spolujazdca uvidím Harryho – teda aspoň jeho podobizeň. To, že nemá na ruke prsteň, mi okamžite prezradí o koho ide.

„Čo tu chceš? Vypadni!" vyšteknem, pričom sa nalepím na dvere. Síce na neho kričím, ale zároveň cítim strach, ktorý sa po všetkých tých útrapách spôsobujúcich v mojich snoch, derie na povrch z tejto bytosti. On sa však ani len nepohne a ešte sa pobavene usmeje.

„Tvoje srdce prežíva práve teraz neznesiteľné muky, vieš o tom? Celá žiariš," upovedomí ma. Nahlas prehltnem a snažím sa pochopiť, čo tu vlastne robí a ako sa sem dostal. Zaspala som azda? Ešte nikdy so mnou nekomunikoval inak než v snoch. „Tvoj žiaľ je ako sladké pohladenie na duši," priloží si ruku na hruď a slastne privrie oči.

„Prečo neukážeš svoju pravú tvár, ale namiesto toho sa skrývaš za neho?" kývnem smerom na Harryho a Sloane, ktorí nasadajú do auta a spoločne odchádzajú.

„Hádam si nemyslíš, že sa odhalím," uchechtne sa pobavene. „Navyše je veľmi zábavné pozorovať ako sa snažíš odosobniť od toho vzhľadu." Odvrátim od neho pohľad a zadívam sa na svoj volant. „Oh ako veľmi sa ho snažíš nenávidieť, ale vôbec ti to nejde, Xenia," vyletí z neho.

„Zmizni," zasyčím.

„Neviem ako ty, ale ja by som sa mu za toto nejako pomstil," ignoruje ma. „Videla si to teraz na vlastné oči. Tebe vraví, že k nikomu nič necíti, ale potom sa vláči s ňou a ty si sama. Úplne sama. Hrá sa s tebou a ty trpíš, niežeby som sa sťažoval," rýchle zdvihne ruky do obranného gesta a nadvihne obočie. „Hoci, keď sa tak na teba dívam, tak sa nedivím. Pozri sa na seba ako vyzeráš," dodá po chvíli a ja tak presuniem pohľad do spätného zrkadla, ktoré je momentálne namierené na mňa. Kruhy pod očami sú výraznejšie a tvár bledá. Moje vlasy sú kučeravejšie než obvykle a neupravené. „Musela si klesnúť veľmi hlboko, keď si začala brať lieky," natiahne sa za oranžovou okrúhlou krabičkou s bielym vrchnákom. „Oh a tuším sa z teba stala aj zlodejka," dodá ešte pobavene, keď nájde niekoľko receptov s Louisovým menom. Jeho otravný a posmešný hlas mi začne príšerne liezť na nervy. Znie síce ako Harry, ale nie je to v skutočnosti on. To, čo mi hovorí, ma neskutočne uráža. Nepomáha tomu ani to, že som Harryho a Sloane opätovne videla spolu. Ten nehanebník sa so mnou naozaj pravdepodobne naozaj hrá.

GolemWhere stories live. Discover now