Chapter 76

310 24 14
                                    

Z A Y N

Usadím sa do mohutného hnedého koženého kresla vo veľkej tmavej pracovni. Obe ruky si vyložím na vysoké postranné opierky a lýtkom ľavej nohy sa zapriem o koleno tej pravej. Porozhliadnem sa a hľadám, či sa tu náhodou niečo nezmenilo, no na prvý pohľad sa zdá, že je všetko na svojom mieste ako keď som tu bol naposledy. Jeho pracovňa bola vždy tmavá, so zatiahnutými závesmi. Vravieval, že v tme sa mu omnoho lepšie premýšľa. Iste to tak má veľa ľudí, vrátane mňa, ktorý premýšľa, čo všetko mu Allah ešte postaví do cesty. Samozrejme, čakal som mnoho prekážok, no nikdy ma nenapadlo, že si nebudem vedieť poradiť s jednou prekliatou ženskou, ktorá mi doslova berie môjho priateľa, akoby jej snáď odjakživa patril.

„Dáš si bourbon?" ticho v miestnosti preruší Damianov hlas, ktorý sa rozľahne veľkou miestnosťou. Stojí pri stolíku s alkoholom a spýtavo na mňa hľadí, očakávajúc moju odpoveď. Zľahka prikývnem a spočiniem pohľadom na dvoch veľkých regáloch s knihami priamo za jeho veľkým stolom z mahagónového dreva so zlatými ornamentami na jeho nohách. Notebook, ktorý využíva jedine na prácu, je momentálne zavretý a odložený nabok. Inak má na stole až príliš veľký poriadok na to, koľkým biznisom sa tento človek venuje.

Prstom si prejdem po perách, keď si povzdychnem a Damian ku mne podíde aj s pohárom bourbonu, v ktorom je ľad. Prevezmem si ho od neho a kývnem hlavou na poďakovanie. Damian sa posadí na hnedú, veľkú, koženú stoličku na kolieskach a obaja si upijeme z whisky.

„Uvoľni sa trochu. Táto namosúrenosť, ti aj tak neprospeje," prenesie, keď ma chvíľu pozoruje.

„Ty žartuješ, však? Ako mám byť pokojný, keď je Harry so Xeniou v jednom dome?" opýtam sa ho rozčúlene. Vôbec sa mi nepáči jeho pokojný prístup. Dokonca sa na mne ešte pobavene zasmeje a zakrúti nado mnou hlavou. Nemám dojem, že by som povedal nejaký vtip. „Ty ani nie si prekvapený, že to tak dopadlo," poznamenám. Plynie mi to z jeho chovania. Vlastne sa tomu ani sám nikdy nesnažil zabrániť.

„Zatiaľ sa ešte nič nestalo, tak nepredbiehajme – to je po prvé. Po druhé, nemienim sa rozčuľovať nad niečím, čo už nemôžem nijako ovplyvniť a po tretie, sklamal si ma," odpije si z whisky. Čo to práve povedal? Ani sa nepohnem od prekvapenia a dokonca ani nemrkám, keď pozorujem jeho prehnane pokojnú osobu, ako si vychutnáva jantárovú tekutinu drahej whisky.

„Ja som ťa sklamal?" konečne sa spamätám. Damian si spokojne vydýchne, keď sa jeho ohryzok nadvihne vo chvíli, keď prehltne a oprie sa o pohodlnú koženú stoličku.

„A kto iný? Azda Golem? Golem, ktorého prirodzene začala priťahovať žena? Alebo azda to samotné dievča, ktoré sa do neho zamilovalo? To je kolobeh života, Zayn," pripomenie mi.

„Takže to chceš hodiť na mňa," potvrdím si vlastný rozsudok vďaka jeho slovám a priložím si ruku na hrudník.

„Dal som ti nad ním plnú moc. Mal si sa o neho postarať zatiaľ, čo ja robím množstvo iných dôležitých vecí, ktoré patria do jeho budúcnosti. Ale ty si zlyhal na celej čiare. Nechal si ho uniknúť a zachránil vtedy to dievča. Potom si dopustil, aby sa znovu stretli a nakoniec si ho nechal, aby ju u seba zamestnal. Výsledok toho je, že sa mu dostala pod kožu a za to ich dvoch naozaj viniť nemôžem," ohradí sa. Z jeho alibistického prístupu sa mi náhle zdvihne žalúdok, preto sa radšej napijem whisky a prehltnem tak nadávku, ktorá ma svrbí na jazyku.

„Plán bol taký, že jej iba ukáže ako veľmi je normálny. Podozrievala ho. Mal som síce obavy, ale nemyslel som si, že sa v ňom niečo pohne a padne si s ňou až tak do nôty. Veď to bol jeho plán a sám si želal, aby ju nikdy nezachránil."

„No zdá sa, že vám ten plán nejako nevyšiel," vysmieva sa mi.

„Ja nemôžem uveriť, že mi to skutočne dávaš za vinu. Odkedy prišlo to dievča, tak ma prestal poslúchať. Naučila ho nevychovaným manierom, takže sa začal chovať ako tínedžer v období vzdoru," sťažujem sa.

GolemWhere stories live. Discover now