Človek asi nakoniec netuší, čo na tej ukrutnej veci bolo vlastne tak ukrutne ťažké. Zastaviť sa, nadýchnuť a dať vnemom nový rozmer, stačilo by na chvíľku. Veď v jednej z takých sa i tak nachádza iba zúfalé pískanie do vrchnáčiku od pera alebo ohrýz...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Je to ten istý pocit Čo vzduchom sa nosí V tajomnej noci do duše zakráda Tak veľmi podobne znie všade tá nočná balada.
Je to ten istý pocit Kdekoľvek mi do očí Iba prúžky nočných svetiel smú Kto by nemiloval tak mŕtvu, no záhadne pokojnú tmu?
A tak podobný je to pocit Sťa povedal by som rovnaký. Kedy tie sny zmiznú z očí? Tie pohľady sú ako z rozprávky.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Kedysi som videl jeden obraz, bol na ňom namaľovaný pohľad z vrchu obývanej ulice. Bola tam noc, nič živého, všetko spalo a pouličné svetlá vrhali na túto každému podozrivo známu scenériu presne tú tajomnú atmosféru, ktorú som teraz mohol pocítiť zo spiacich miest, cez ktoré vlak prechádzal. Z každého jedného. V každom jednom som istým spôsobom cítil, videl ten obraz, cez ktorý na vás čosi z tmy lákavo šepkalo. Pod tým obrazom bola napísaná práve tá myšlienka, ktorá ma fascinovala až dokiaľ som z únavy nezaspal pri písaní voľnej básničky.
Všimli ste si už, že ten pocit, keď prechádzate prázdnymi obydliami osvetlenými nočným osvetlením, je všade tajomne rovnaký? Nič, iba hrobové ticho, slabé svetlá, pokoj, a i napriek tomu i čosi fascinujúce, čo si upúta vašu pozornosť spoza rohu, okolo ktorého radšej len urobíte pár rýchlejších krokov... Asi taký je to pocit... Asi taký... ako zo sna.
