Tajomstvá kvapky krvi ✔

3. 12 HODÍN PRED ÚNOSOM

- John -

Môj ľahký spánok preruší zvuk SMS-ky. Celeste sa pomrví v posteli. Viem že sa jej nechce vstať rovnako ako mne. Znova sa pohne a ja ucítim jej sladkú vôňu. Nemusím otvoriť oči aby som videl čo práve robí, zo stoličky vedľa postele si zoberie červený saténový župan, pomaly si ho oblečie a prejde ku starožitnému kozmetickému stolíku, na ktorom má položení telefón.

„John vstávaj." Povie rázne a hodí po mne moje oblečenie. Celý sa natiahnem a zastonám pri tom ako by som bol starček, od čoho teda nemám ďaleko, tento rok budem mať 142 rokov. Keby nie som upír tak zrejme už oči ani len neotvorím. Nemotorne sa posadím a pozriem sa na svoje zápästie na ktorom je zaschnutá krv. Celeste sa na mňa pozrie.

„Mal by si ísť do sprchy." Povie rázne a hlavou kývne smerom ku kúpeľni. Ja svojou vylepšenou rýchlosťou k nej prídem a nežne jej obnažím rameno, na ktoré ju pobozkám. Ona svojím lišiackym úsmevom na mňa pozrie a potom sa znova zahľadí do mobilu. „Nechceš ísť aj ty do sprchy?" ako sa jej to opýtam, perami prejdem po jej krku a rukami lemujem jej ženské krivky. Chcem sa jej zahryznúť do krku tak ako každé ráno, no ona sa šikovne vymaní s môjho zovretia.

„Nie, dnes na toto nemáme čas, John. Mám pre teba úlohu." Chvíľu nepohnuto stojím a potom sa pozriem do jej tmavých očí.

„Úlohu? Čo sme v škole?" spýtam sa sarkasticky. Celeste prejde k posteli, na ktorú si sadne, pričom stále hladí do svojho telefónu.

„Pôjdeš mimo zámku a postaráš sa o jedno dievča." ja som sa hodil na posteľ a usmial som na mladé dievča, ktoré sedí na kraji posteli. Chcem si získať jej pozornosť, tak jej stisnem stehno a pomaly sa presúvam vyššie. „Posli tam Dominika."

„Toto nie je práca pre neho. Toto je práca pre niekoho komu verím." Vtedy sa moja pozornosť uprie tiež na jej telefón snažím a zadívať na správy, teda skôr na meno, s kým si píše. Je to Dominik.

„Čo je to za dievča, keď musíš poslať mňa?" zvedovo som sa spýtal, naozaj ma to zaujímalo. Vedel som, že všetkých upírov na zámku, verí najviac mne ale prekvapilo ma, že ma chce poslať preč. Nikdy som neopustil hranice zámku sám. Ak som niekam išiel, tak som šiel s ňou ale samého ma ešte nikdy nikam nepustila.

„Je taká ako ja. Ty si jediný komu verím, že jej neublížiš. Viem že každý tu rešpektuje moje pravidla ale ty si lojálny viac ako ostatný. Musíš ju dostať na ostrov a musíš ju ochrániť. Jej krv je teraz to najvzácnejšie čo existuje." Celeste hovorila vážne. Takúto som ju ešte nikdy nezažil.

„Keď má takú krv ako máš aj ty načo ju ešte potrebuješ?" jej šibalský úsmev sa behom pár sekúnd vytratil, celého si ma premerala akoby prestala veriť že som na túto úlohu vhodný adept.

„Je to moja povinnosť ju ochrániť. Je to moja rodina, John musím ju ochrániť pred vlkolakmi a aj upírmi." Zas rieši vlkolakov, niekedy mi už naozaj lezie na nervy, keď nič iné nerieši. Viem že jej príbeh je iný ako ten náš a prežila si toho naozaj veľa ale ten jej prehnaný strach s vlkolakov je niekedy naozaj až priveľa.

„Dnes v noci bude v klube, ktorý sa volá Shell, pôjdeš tam a nenápadne ju unesieš. Nesmie si to nikto všimnúť. Odnesieš ju do bezpečia. Ostrov nie je ďaleko ale pôjdeš týždeň aby si každého zmiatol kam ideš. Vrátiš sa až keď si budeš istý, že v bezpečí." Celeste sa na mňa pozrela pohľadom aký som u nej ešte nevidel. Mala naozaj strach o to neznáme dievča. Poznám jej pravidlá ale stáť pri niekom takom ako je Celeste, a ešte k tomu pri človeku, ktorému prúdi v žilách ľudská krv bude ťažké. No ak neodolám Celeste ma zabije.