Tajomstvá kvapky krvi ✔

30. CELESTE

- John -

„Celeste?" bol som prekvapený, že ma nové Celestine hračky zaviedli práve do jej izby, teda no dalo by sa povedať, že do našej izba. Trávil som tu viac času ako v tej, ktorú mi pred vyše 100 rokmi dala.

„John." Odvetí no stále mi stojí otočená chrbtom. Má na sebe svoje obľúbené, čipkové spodné prádlo a samozrejme nezabudla ani na podvesky. Vždy sa mi takto veľmi páčila a dnešok nie je výnimka. Viem presne kam toto bude smerovať.

„Chýbal si mi vieš?" Otočila sa s úsmevom, ktorý mi vždy pripadal ako ten najkrajší na svete ale teraz ... povedzme, že je ten druhý najkrajší. V rukách držala zlatú dýku, ktorej rukoväť bola posiata rubínmi.

„Celest j ..." Tak toto som naozaj nečakal, dýku mi vrazila do brucha. Nebol som ešte stále v poriadku a určite nie v plnej sile a preto som tú bolesť, čo mi spôsobovala, cítil ešte intenzívnejšie.

„Pravidla sú pravidlá. Vieš dúfam, že tie odporné veci čo si mal na sebe už spálili." Z druhou rukou prešla po mojej ruke. Neviem čo spravili s vecami od Maxa ale doslova ich so mňa strhali.

„Prečo?" dostal som zo sebe. Celeste si zahryzla do spodnej pery a pomaly začala vyťahovať dýku s môjho brucha.

„Ty myslíš asi toto?" pozrela sa na tu zlatú vecičku, ktorú práve so mňa vytiahla.

„Myslím, že..." priložila mi prst na pery, čím ma veľmi rýchlo utíšila. Prešla k stolíku, ktorý mala pod oknom. Zobrala hodvábnu handričku a dýku očistila od mojej krvi a následne ju vložila do puzdra.

„Mal si ísť do jaskyni ale pôjdeš tam asi inokedy. Chýbal si mi a veľmi ale aj tak trest ťa neminie." Povedala tým jej sexi tónom.

„Nie Celeste, tvoj trest už nepotrebujem, pretože ťa už predbehli vlci. Niekoľko dní som ležal pripútaný k akejsi posteli a krvácal som." Pomaly ku mne prišla, celého si ma prehliadla. Jej oči sa jej zastavili na mojich jazvách, ktoré mi ostali po UV lúčoch. Chvíľu váhala, no nakoniec sa ma dotkla a veľmi jemne lemovala už zahojené rany.

„Jazvy sú sexi ale nie na tebe." Nechuťou podotkla.

„No musíš si zvyknúť." Odvetil som rovnakým tónom akom ona.

„Si drzí. Toto mi tak chýbalo." Som od nej vyšší, tak sa musí postaviť na špičky aby sme boli aspoň trosku rovnaký. S týmto jej gestom mala pery dostatočne blízko mojím.

„Sú od UV svetla. Prežil som si tam peklo Celeste." Usmiala sa a trošku odstúpila.

„To mi je jasné, tie jazvy sú odporné ale so mnou môžeš zažiť ešte väčšie peklo." Vedel som o čo jej ide ale ja takto ďalej pokračovať nechcem. Celé tie roky som si myslel, že ju milujem ale až teraz viem, čo je to niekoho milovať a k nej som nikdy lásku necítil.

„Celeste, ak mi chceš spraviť čokoľvek ver, že ťa predbehli. Sarra ..." pri poslednom slove spozornela. Vedel som, že jej neuniklo naše puto. Je pravda, že nikdy som Sarre nepovedal, čo k nej naozaj cítim ale viem, že cítim niečo podobné aj ona. Najhoršia vec na tom je Celeste. Neviem ako zareaguje na to, že sa mi páči niekto iný. Neviem čo je schopná spraviť Sarre alebo mne. Ak ublíži mne ublíži rovnako aj Sarre a s toho mám veľmi zlý pocit.

„Sarra." zopakuje po mne. „Mohla som si myslieť, že sa to celé nejako skomplikuje. Čo je to dievča zač?" pýta sa to len preto aby zistila moje city k nej. Viem to.

„Celeste viem o čo ti ide ale Sarra je v rovnakej situácií ako ty." Snažil som sa s toho vyvliecť nemohol som jej povedať nič o Sarre, pretože Celeste je bystrá a hneď by si všimla, moju náklonnosť.

„Ona v takej situácií nie je a nikdy ani nebude." Nahnevala sa.

„Musíš si to priznať. Je v rovnakej situácií ako ty. Chcela si ju ochrániť ale nepodarilo sa to. Bude si musieť vybrať. Sarra do sveta obyčajných ľudí jednoducho nepatrí." Zhlboka sa nadýchla bola vytočená.

„Ona nebude ani upír ani vlkolak, John. Ja ... sa o to postarám aby prežila normálny ľudský život." Hovorila veľmi odhodlane ako vodca, ktorý chystá svoju čatu do boja.

„Dobre vieš, že ona už normálny život mať nebude. Stalo sa to v momente, keď som ju uniesol. Je teraz v bezpečí ale ide po nej, jej vlastná rodina, ktorá je mimochodom rodina vlkolakov. Nezmeníš to, bude si musieť vybrať." Viem, že sa jej to ťažko počúva ale je to pravda Sarra raz bude stáť pred rozhodnutím, ktoré jej zmení celý jej život. Sám sa postarám o to aby tomu nemusela čeliť tak skoro ale viem, že raz k tomu príde.

„Vieš čo John? Teraz je to aj tak jedno. Tu ju nenájdu a je v bezpečí aspoň zatiaľ. Viem že ju chcú ale teraz chcem ja teba." Prišla znovu ku mne. Ruky si omotala okolo môjho krku.

„Dobre vieš, že vždy dostanem to čo chcem." Vtisla mi bozk, ktorému som nikdy nevedel odolať ale teraz som musel.

„Cel ..." prstami prešla po mojom uchu.

„Pšššt. Chcem aby sme sa vrátili tam, kde sme tú noc prestali." Zašepkala mi to o ucha a jemne zahryzla. Vedela, že to mám rád ale ja som to teraz nechcel. Potom rukou začala lemovať moju pulzujúcu tepnu na krku a pobozkala ma. Vyšli očné zuby a zahryzla sa mi do krku. Zhlboka som sa nadýchol, zabolelo to ale nebolo to nepríjemné. Zdieľanie krvi upíra s upírom je ako afrodiziakum.

„Prestaň prosím ťa." Dostal som zo sebe no ona na to nereagovala a pokračovala. Po chvíli sa odtiahla aby si mohla zahryznúť do zapätia. „Pi!" priložila mi ruku k perám. Hneď ako som ucítil jej krv, moja tvár sa zmenila, chcel som sa napiť a to veľmi, chvíľu som s tým bojoval, no nakoniec som začal piť.

„Takto sa mi to páči." Prešla si jazykom po vrchnej pere, ktorú mala trochu od krvi. Odtiahla ruku a začali sme sa bozkávať. Prešili sme k posteli, na ktorú si sadla, bozkala ma na brucho a znova sa zahryzla, rukami sa mi pokúšala stiahnuť trenky.

„Nie. Ja to nechcem." Pozrela sa na mňa a pregúlila očami. Nevedel som ako ale zrazu som sedel na posteli a ona sa posadila na moje bedrá.

„Ale chceš!" rozkázala mi. Chytila moje ruky a položila si ich na jej prsia.

„Celeste, prestaň." Odhodil som ju na posteľ a postavil som sa.

„O čo ti ide John? Vždy si to mal rád." Rukou si utrela trochu krvi, ktorá jej ostala v kútikoch.

„Zmenil som sa." Pozrel som sa na ňu, bol som zvedavý ako zareaguje. Bolo to jedno, už nechcem byť viac jej otrok.

„Skôr ťa zmenila ona." Nahnevalo ma to. Neviem prečo ale tej jej tón bol odporný.

„Ona má aj meno." Znova prevrátila očami ale tento krát som vedel, že je už naozaj zle.

„Miluješ ju?" doslova to v nej vrelo. Odvrátil som pohľad s tých jej dokonalých tmavo modrých očí. Nemôžem jej povedať pravdu priamo do očí aj keď ona to už dávno vie.

„Tam sú dvere!" ukázala smerom k dverám. Čakal som že ma znova bodne s tou dýkou ale ona takto. Bol som naozaj dosť prekvapený, toto sa na ňu nepodobá ale nečakal som, kým sa rozhodne inak. Uvedomil som si to možno neskoro ale milujem Sarru a keď budem mať príležitosť určite jej to poviem. Vyšiel som z izby a chvíľu som ostal len stáť pred dverami.

„John?"