HONBA NA DRAKOBIJCOV

Kone

     Ráno vstal Bastian skôr než ostatní. Potichu vyšiel von z domu a nadýchol sa čerstvého vzduchu. Bolela ho hlava a v žalúdku sa zdalo, že má zabité klince, pretože svoje nervy včera zapíjal pivom v krčme. ,,Dopekla, to som si teda pomohol," zamrmlal si popod nos a povzdychol si. Posadil sa na lavičku a umyl si boty vodou zo sudu. Po umytí si ich navoskoval, aby im zachoval kvalitu a lesk. Potrpel si na svojom zovňajšku a bolo to vidno, pretože sa miestne mladé dámy išli preňho roztrhať. Bastian mal rád pozornosť a lichôtky od žien, ale ostával nohami pevne na zemi, hoc mu hlava väčšinu času lietala kdesi v oblakoch. Kým si nadšene prezeral svoje prekrásne vyleštené boty, prešla okolo neho dievčina, ktorá sa naňho vždy potajme pozerala, ale nie až tak potajme, pretože ju zakaždým videl. Pozdravil ju.
     Lara sa začervenala akoby sa v nej krv prevarila a tíško odzdravila. Pozdrav sprevádzala zrýchlená chôdza, až zmizla niekde v dave. Cítil to. Cítil, ako sa jej zachvel hlas, ako jej bušilo srdce, keď na ňu prehovoril. Pôsobila tak krehko...Ešte si v diaľke stihol prezrieť jej plavé vlasy, čo sa pri jej nemotornej chôdzi dvíhali k oblakom.
     ,,Dobré ráno," pozdravil ho otec vo dverách s podivným výrazom, ,,čo ťa včera tak rozčúlilo, ty kohút?"
     ,,Nenávidím nespravodlivosť. A hlavne to, ako ma podceňuješ zakaždým, čo sa nadýchneš," čertil sa Bastian a postavil sa.
     ,,Hovorí z teba alkohol, tupec."
     ,,Nie. Jednoducho chcem iný život. My sme z kráľovskej rodiny a žijeme ako prostý ľud. Nikam nechodíme, nič nám nedáva motiváciu k poznaniu sveta tam vonku."
     ,,Lenže my sme si taký život zvolili sami," prerušil ho Meonder, ,,a nemyslím si, že nám niečo chýba."
     Bastian sa zamyslene pozrel medzi dav ľudí. ,,A myslíš si, že to tak vnímajú aj oni?"
     ,,Každý by mal byť vďačný za to, čo má."
     ,,Ja chcem viac, otec."
     Meonder sa udivene pozrel synovi do očí: ,,A čo také by si chcel?"
     ,,Chcem okúsiť svet tam vonku. Zažiť niečo, o čom budem raz rozprávať svojim deťom a budem na to hrdý, tak, ako si to rozprával ty mne."
     Meonder pri pohľade na Bastiana pochopil, že to jeho syn myslel vážne. V očiach mu žiarili plamene túžby po niečom novom. Na jeho jazyku sa skrývala odhodlanosť, ktorú sa nebál ukázať slovne ani skutkom.
     ,,Poď ku koňom," povedal mu a poťapkal ho po ramene. Bastian ho nasledoval a medzitým premýšľal nad včerajším zjavením. Vošli do smradľavej stajne, kde bolo niekoľko prekrásných žrebcov a kobyliek. 
     ,,Ktorý z nich sa ti páči?"
     Bastian si pozorne prezrel každého jedného koňa od hora dole. Zastal pri bielej kobyle s našedivelou hrivou. Pohladil ju rukou po hlave a usmial sa. ,,Táto kobyla je veľmi pekná."
     ,,To je Sira. Je tvoja."
     ,,A na čo mi bude? Aby som ju mohol česať?"
     ,,Nie, ty nevďačník. Darujem ti ju preto, aby si sa mal na kom túlať po svete," prevrátil Meonder očami a pristúpil k synovi. Chytil ho rukami za obe ramená. ,,Bastian, teraz poriadne premýšľaj a povedz mi, čo ťa láka tam vonku."
     Mladík premýšľal a hľadal vhodnú odpoveď na jeho otázku. ,,Chcel by som bojovať. Napríklad niekomu zachrániť život."
     ,,To je vcelku prosté želanie," šprtol doňho Meonder a pousmial sa. ,,Ale má výhodu, pretože je ľahko splniteľné."
     ,,Chcel by som zachrániť nejakú peknú ženu," vyplazil Bastian jazyk a zasmial sa.
     ,,Máš v tej hlavne aj niečo iné okrem žien?" zamračil sa Meonder. ,,Ak chceš byť rozumný princ a jedného dňa i kráľ, musíš používať hlavu. A to nehovorím o tom, ak chceš byť bojovníkom. Nepremýšľaj tým, čo máš v nohaviciach, použi hlavu."
     ,,Dobre, otec," povedal vážne, ale tak či onak neunikol úsmevu.
     ,,Sadni na kobylu," povedal rázne Meonder a nasadol na čierneho žrebca, ,,ideme do Skartanu."
     Bastian otvoril ústa a zaklipkal očami. ,,To myslíš vážne?"
     ,,A nie? Len si predstav, koľko ľudí treba v Skartane zachrániť pred možným dračím hnevom, a nie len v Skartane, obávam sa, že v tomto prípade bude ohrozený celý svet."
     ,,To si nevezmeme ani kožušiny na noc?" zavolal za ním, no hneď ho nasledoval, pretože by mu čoskoro zmizol z dohľadu.
     ,,Ani nepovieš matke, že ideme preč?"
     ,,Povedal som jej o tom už včera, keď si ty primitívne pil v krčme." Keď prechádzali okolo rieky, nechali kone, aby sa z nej napili a osviežili si jazyky.
     ,,Nechám si v Skartane ukuť meč," povedal Bastian, ,, a hneď ho i pokrstím niekoho krvou."
     ,,Teraz ma počúvaj," zavrčal Meonder, ,,nie je umenie niekoho zabiť, ale ušetriť ho i napriek tomu, že je to naničhodný bastard."
     ,,Tie svoje múdra si nechaj pre seba," povedal mladík odmerane a zvraštil obočie. Ťapol kobylu po zadku a dala sa do pohybu.
     ,,Po kom si tak tvrdohlavý?!" prskol Meonder a šiel za ním. ,,Čakaj ma!"
     Bastian sedel vystretý a tváril sa, akoby bol na výstave. Zjavne mal pocit, že je nejakým umením, ktoré je hodné obdivu.
     ,,Prestaň, prosím ťa," štuchol doňho Meonder, ,,pripomínaš mi Paladora."
     ,,Ja som krajší," zasmial sa. Jeho otec len sťažka prevrátil očami a najradšej by mu dal zo dve výchovné. ,,Ak niekoho zabiješ, čo dúfam, že nie, čo potom?"
     ,,Nasýtim tým svoj chtíč po vzrušení," povedal Bastian spokojne.
     ,,Sľub mi, že nikoho nezabiješ, pokiaľ to nebude potrebné."
     Bastian stisol pery a zahryzol si do jazyka. Pozrel sa na otca svojimi modrými nezbednými očami a povedal: ,,Nebudem ti sľúbiť niečo, čo obaja vieme, že nedodržím."
     ,,Stratený prípad," zasmial sa Meonder a pokrútil hlavou. ,,Ty ak neprivedieš raz do hrobu seba, tak doňho privedieš mňa."
     ,,Alebo oboch," povedal škodoradostne nádejný bojovník bez meča. Cesta sa krátila a ocitli sa v Skartane. Od poslednej návštevy sa tam veľa zmenilo. Už to nevypadalo ako bohmi zabudnuté miesto, ale miesto života, úrody a pôžitku. 
     ,,Tváriš sa šokovane," nechápal Bastian. Nedokázal pochopiť otcov prekvapený výraz, pretože v Skartane ešte nikdy nebol. 
     ,,Dosť sa to tu od mojej poslednej návštevy zmenilo," povedal Meonder nie veľmi veselým tónom. ,,Ktovie, čo za tým všetkým je."
     ,,To zistíme," usmial sa Bastian, ,,ale nie dnes, pretože dnes by sme sa mali stratiť medzi ľuďmi a dať si výborné pivo."
     ,,Prišiel si tu piť?" smial sa dračí humanoid. ,,Ale môžeme urobiť výnimku, pre dnešok." Avšak, dokončil svoju radostnú správu: ,,Ale nesmie si ma tu nikto všimnúť. Bude lepšie, keď ma nikto neuvidí a nebude vyzvedať, donesieš mi jedno pivo vonku."
     ,,Pravda, teba spoznajú. Zahráš sa na slepca," povedal Bastian a utrhol si z tuniky kus látky, ktorou otcovi obviazal oči. ,,Budeš pôsobiť ako chudák z nízkej vrstvy a neprezradíme sa." Odtiahol kone bokom.
     ,,Ja ťa raz zabijem za tie tvoje prekliate nápady," zovrel Meonder päsť a udrel vpred s túžbou zasiahnuť synovu tvár, no minul. Bastian sa škodoradostne smial a nasmeroval ho ku dverám krčmy. ,,Trochu doľava, inak vojdeš medzi sliepky." Otvorili dvere krčmy.
     ,,Dobré popoludnie," pozdravil Bastian a pomohol Meonderovi posadiť sa. Keď obaja sedeli, prišla k ich stolu pôvabná krčmárka s veľkým výstrihom a obdarenou hruďou. ,,Tak, čo to bude?"
     ,,Vy nie ste náhodou v ponuke?" povedal lichotivo mladík.
     ,,Ďalší zúfalec," prevrátila očami, ,,tak dáte si niečo alebo čo?!"
     ,,Dvakrát pivo s poriadnou penou," povedal Bastian zahanbene, ,,a mimochodom, vážne nie som zúfalec."
     ,,Drž radšej hubu," povedal Meonder, ktorý sa šiel od hanby prepadnúť zo synoveho trápneho pokusu o líškanie sa.
     ,,Otec, pozri sa na ňu, to je kus!"
     Zrazu sa ľudia začali smiať, až išli popraskať od smiechu. ,,Povie slepému otcovi, aby sa pozrel! No to je mi génius!" smial sa jeden chlap, až mu z huby penilo.
     Krčmárka priniesla pivo a Bastian sťažka s ňou udržal očný kontakt. ,,Ďakujeme." Ľahostajne vzal pohár do rúk a osviežil si hrdlo vynikajúcim pivom, ktoré bolo obľubované široko-ďaleko. 
     ,,Sme tu päť minút a ja mám chuť si vylomiť rebro z hrude," prskol Meonder, ,,a navyše ešte musím hrať mrzáka!"
     ,,Nesťažuj sa stále a daj si pivo."
     ,,Hej, ty tam," zvolal muž, ktorý sa predtým smial, ,,čo keby som si k vám prisadol a dali sme si pivo spolu?"
     ,,Samozrejme," súhlasil Bastian. 
     ,,Ty jeden ..." nedokončil svoju agresívnu vetu Meonder, lebo si k ním už prisadol cudzinec, ktorý sa ale hneď predstavil. ,,Som Vinril, brat tej pohľadnej krčmárky," žmurkol na Bastiana a napil sa piva. Bastian si šibalsky hryzol spodnú peru a v duchu sa smial zo svojho otca, ktorý prichádzal, podľa neho, o nadpozemskú krásu.
     ,,Máš peknú sestru."
     ,,Nie si prvý ani posledný, čo za ňou slintá," povedal Vinril priamo a mykol plecami. ,,Kto si, ozaj? Ani jedného z vás nespoznávam."
     ,,Ja som Bastian a toto je môj otec. Chudáka raz napadli zbojníci a vypichli mu oči."
     ,,To je ale banda, trebalo by ich zhladiť so zemou," udrel Vinril päsťou po stole. ,,A ako sa volá otec?"
     Meonder sa rozkašľal.
     ,,No...Má problémy s pľúcami. Ja som mu vždy hovoril, že mu to dymkové korenie raz zničí pľúca a vôbec ma nepočúval," snažil sa mladík zmeniť tému. ,,Je fakt tvrdohlavý."
     Meonderovi v žilách penila krv a myslel si, že ho tam porazí a odreže si uši.
     ,,Ale nie ste odtiaľto, však?" pýtal sa Vinril ďalej a uchlipol si z pohára.
     ,,Nie, my sme takí vandráci, vieš, blúdime svetom a spoznávame jeho krásy."
     ,,Tvoj slepý otec si ťažko užíva krásy sveta," zadržiaval smiech a oprel si čelo o ruku. ,,Navyše, na vandrákov máte pekné oblečenie."
     ,,To je tým, že nám ho raz dal kráľ Eliot, keď sme mu priniesil zbožie na predaj," prehovoril Meonder skôr, než jeho syn zapotil nejakú kravinu. ,,Bolo nám zima a nemali sme poriadne oblečenie, preto nám zaplatil pekným odevom namiesto striebra."
     ,,Chlapče, obdivujem ťa," položil muž ruku na Bastianovo rameno, ,,nosiť so sebou otca mrzáka a dávať mu možnosť byť súčasťou niečoho, to je obdivuhodné."
     ,,To vskutku," prevrátil Meonder oči ukryté pod látkou a ironicky podvihol obočie.
     ,,Nuž, páni, dosť bolo smútku, máme čo oslavovať," zvolal Vinril a dvihol pohár nad hlavu.
     ,,A čo také oslavujeme?" opýtal sa Bastian a podvihol obočie.
     ,,Dračica, čo sa ukrývala v horách, má pri sebe dračie vajce. Svet očakáva druhého dračieho potomka!"
     Meonder zbystrel. ,,A to ste ako zistili?"
     ,,Náš starosta poslal do hôr najlepších drakobijcov vôbec. Už mali dračicu nadosah, ale zmizla. Máme však jej dračie vajce."
     ,,Kde?!" prskol Meonder ako had.
     ,,To neviem, ale skrýva ho starosta Vajar. Bol za nimi a vzal ho sem do Skartanu. Drakobijci ostali tam, aby zabili dračicu, pretože by narobila škody a mladého draka vychováme v prospech Skartanu."
     Bastian sťažka prehltol sliny a pozrel sa na otca. Celý sa chvel od zlosti.