HONBA NA DRAKOBIJCOV

Klebety

  Ubehlo niekoľko hodín a prišiel večer. V okolí Vereninej chalupy sa ozývalo zavíjanie. Počul to výrazne, pretože priestor, v ktorom bol, mal rozbité okno a tak počul všetko okolo. Dokonca aj cítil ten večerný chlad, ktorý bol každým dňom väčší a mocnejší a to i napriek tomu, že bola jar.
Driemal, pretože ho brala únava, ale zároveň sa bál zavrieť oči. Bál sa, že sa nedožije ďalšieho rána. Keď konečne zaspával, prebudili ho kroky.
,,Už zase si tu?" povedal znechutene.
,,Ak myslíš Verenu, tak nie, nie je tu," ozval sa jemný ženský hlas. Bastian okamžite otvoril oči a spozornel. ,,Kto si?"
Stála pred ním nízka žena s modrými očami ako nezábudky a dlhými ohnivými vlasmi. Nemala na sebe oblek na vyššej úrovni, ale bola krásna i v jednoduchom šatstve.
,,Volám sa Tyra."
,,To je všetko, čo mi o sebe povieš?" usmial sa mladík. ,,Mala by si utiecť skôr, než z teba urobí vývar."
,,Myslíš Verenu? To by neurobila," povedala.
,,A to už prečo?"
,,Nie som len taká dievčina z poľa," odvetila naštvane, ,,som...."
Bastian zbystrel. ,,Čo si?"
,,Prišla som ti len priniesť trochu jedla a vody. Rozviažem ti ruky ale sľub mi, že neutečieš."
,,Rád by som odtiaľto zmizol a vrátil sa k otcovi," povedal Bastian, ,,ale ak by ťa to malo ohroziť, tak áno, sľubujem ti, že neutečiem."
Tyra prišla k nemu a podala mu pohár s vodou a kúsok chleba s masťou. ,,To ti posiela Verena." Opatrne mu rozviazala ruky. Potom s nežným a vábivým úsmevom nechala Bastiana osamote. Vzal chlieb do ruky a zahryzol doň. Pocítil lahodnú chuť, pretože chlieb bol čerstvý. Nerozumel ale, prečo mu Verena poslala vodu a jedlo. Bol jej väzňom a hračkou, nie psom, ktorého mala kŕmiť. Chlieb zapil sviežou vodou, ktorá mu zvlhčila vysušené pery. Potom sa posadil a premýšľal. Kto bolo to pekné žieňa? Prečo bola s Verenou? Nedávalo mu to zmysel a neveril tomu, že by tam tá dievčina bola dobrovoľne. Rozhodol sa, že sa jej na to pri ďalšej návšteve opýta. Boli však veci, ktoré ho trápili viac. Trápil ho otec, ktorého keby poslúchol a nepchal nos do cudzích vecí, nemusel byť zavretý v dome nejakej bláznivej ženskej.

  Meonder si musel prisvietiť lampášom. Kôň bol už vyčerpaný a potreboval oddych. Na mäkkej zemine posiatej machom zložil všetky veci, koňa uviazal o strom a zapálil si oheň. Posadil sa na jednu z kožušín a unavene pozeral do tancujúcich plameňov. Ani nevedel, či je tak na Bastiana naštvaný, alebo sa oňho viac bál. Hoc mu zbraň nebola cudzia, ešte stále sa mal čo učiť a rozhodne potreboval pomocnú ruku. Povzdychol si. ,,Bohovia, pokiaľ ma počujete, dajte mi znamenie, ktoré by ma mohlo priviesť k môjmu synovi." Potom prihodil drevo do ohňa a položil si k nemu svoje boty, ktoré mal namoknuté od lesného potoka, cez ktorý prechádzal, keď odchádzal z kráľovstva. Myšlienky mu lietali od syna k dračici. Všetko sa kazilo. Všetko, na čom kedy pracoval pre to, aby všade zavládol mier, bolo narušené kvôli nejakému hlupákovi, čo bol starostom Skartanu. . Musí mať vynikajúce známosti, ktoré mu takú pozíciu dohodili. Skartanský starosta sa nemenil už nejaký ten rôčik.
V srdci mal veľkú bolesť. Nevedel, kde mu hlava stojí. Aby utíšil všetok ten chaos vo svojom vnútri, zavrel oči a čakal, kým zaspí.

  Kým Bastian lietal hlavou v oblakoch a predstavoval si, aké dobrodružstvá naňho vonku čakajú, zazrel vo dverách siluetu. Usmial sa. ,,Čo mi prinášaš tentokrát, pani neznáma?"
,,Tentokrát ti neprinášam nič," povedala Tyra, ,,len som sa prišla pozrieť, či sa nepokúšaš utiecť."
,,Dal som ti sľub, čo to nič neznamená?"
Tyra sa pousmiala a začervenala: ,,Ale áno, znamená. Ale ako sa hovorí, dôveruj ale preveruj."
,,Si moc múdre dievča na to žiť sem," povedal lichotivo, ,,preto sa pýtam, čo robíš pri tejto šialenej žene doma?!"
,,Nemôžem ti to povedať," stiahla zrak k zemi, ,,rovnako, ako ti nemôžem povedať, kto som."
Bastian natiahol ruku a chytil tú jej: ,,Mne sa môžeš zdôveriť s čímkoľvek."
,,Opýtam sa ťa len jednu otázku," pozrela sa naňho, ,,si syn Meondera, dračieho humanoida?"
,,Prečo sa pýtaš?" zarazil sa Bastian a odtiahol svoju ruku. ,,Neodpoviem ti, kým som, kým ty neurobíš to isté."
Tyra sa posadila kúsok od neho a pozrela sa mu hlboko do očí. ,,Ver mi, vidím na tebe, že nie si zlý človek, ale ja ti nemôžem povedať nič."
,,V tom prípade neodpoviem ani ja," vyplazil jazyk a oprel sa o stenu. ,,Ale si naozaj pekná."
Tyra sa začervenala a zachvela: ,,To mi ešte nikto nikdy nepovedal."
,,Ako to? Čo sú všetci slepí?" usmial sa na ňu.
,,Som tu od môjho narodenia."
Bastian sa zamračil. ,,Ty si jej dcéra?"
,,Nevlastná," povedala potichšie a pozrela sa do dverí, či ich náhodou Verena nepočúva. ,,Ukradla ma mojej matke v deň, kedy ma chcela pokrstiť."
,,Dobrí bohovia, ale prečo?"
,,Keď som sa jej spýtala na to po rokoch, povedala mi, že žije vo mne niečo nekresťanské a bola som stvorená pre iné veci."
,,Takže máš v sebe niečo...kúzelné?"
,,Už som ti povedala toho veľa," vstala zo zeme, ,,dobrú noc, odpočiň si."
,,Počkaj," chytil ju za sukňu, ,,ostaň ešte."
,,Dobrú noc," odtisla ho s jemným úsmevom a odišla.
V tejto chvíli mal chuť porušiť svoj sľub a rozviazať si nohy, aby mohol ísť za ňou. Tá jej tajomnosť, úsmev a neha mu očarovala myseľ. Premýšľal nad osudom, ktorý postretol toto tajomné žieňa. Uprene hľadel pred seba, zasnívane, až to vyzeralo, že sa do nej zamiloval.
,,Je to len obyčajná žena," upokojoval sa. Desila ho totižto predstava, že by mohla mať v sebe niečo nečisté či hriešne. I keď bola pravda, že on mal v určitých smeroch hriešnosť rád. Uznal však, že je ideálny moment ísť spať. Ešte nedávno by sa obával, že sa rána nedožije, ale nabral istotu v Tyre. Cítil, že mu nejakým spôsobom pomôže, prípadne uľahčí pobyt v tej smradľavej zaplesnenej diere. Ten smrad bol čoraz viac neznesiteľný, nakoľko bolo vonku vlhko a pleseň sa šírila po stenách ako šialená. Znechutene sa oprel, zavrel oči a ešte chvíľu v mysli myšlienkami blúdil po Tyrinej tvári a úsmeve.