HONBA NA DRAKOBIJCOV

Milé ráno

          Ráno, keď Bastian otvoril oči, uvidel pri svojej nohe myš, ako naňho hľadela povedľa topánky. Zapišťala, ale neušla.
     ,,Dobré ráno, myška," povedal úsmevne a ľahol si na brucho. Hľadel myši do očí a ona sa ho vôbec nebála. ,,To je divné," pomyslel si. Dvihol ruku a myš podvihla hlavu. Opatrne položil prst na jej drobnú hlávku a pohladkal ju. Tyra ho pozorovala z dverí a usmievala sa. ,,Bojovník v krvi, ale pozrime sa naňho, aký je rozkošný," zasmiala sa.
     Bastian sa hneď posadil a ostal v pozore. ,,Ahoj. To nič nebolo."
     Myš sa zakrútila a zapišťala, akoby sa urazila.
     ,,Sem i myši vedia rozprávať, dávaj si pozor, čo hovoríš." Tyra udržiavala príjemnú náladu, ale Bastian neveril jej slovám. ,,Myš a rozprávať? Vari sme v nejakej rozprávke?"
     ,,Tak mi never, však to raz zistíš sám." 
     Bastian si obzrel jej tvár, ktorá sa červenala. Pôsobila tak nevinne, až sa mu nechcelo veriť, že by v niekom ako ona žilo niečo hriešne. 
     ,,Dnes si mi nedoniesla niečo pod zub?" spýtal sa uštipačne.
     ,,Nie," odvetila Tyra a prehodila si vlasy dozadu, ,,ale namiesto toho tu môžem byť o trochu dlhšie a rozprávať sa s tebou."
     ,,A dostanem pusu?"
     Tyra prevrátila očami. ,,Blázon akýsi. Povedz mi niečo o sebe," povedala a posadila sa kúsok od neho. ,,A skús byť zaujímavý, nebavia ma nudné opisy a rozhovory."
     ,,Ako si si mohla všimnúť, som veľmi pohľadný mladý muž s túžbou objavovať svet. Mám rád pivo, pekné ženy a rád sa kúpem v rieke."
     Tyra vybuchla smiechom: ,,To nemyslíš vážne! Ty si teda poriadny kvietok. Toľko samochvály vo dvoch vetách!"
     ,,Ale veď len pravdu hovorím," zachichotal sa a pokrčil si nohy v sede. 
     ,,Za tento opis by som ti dala tak tri body z desiatich. Priemerný nudný muž."
     Bastian vytreštil oči: ,,Prosím?"
     ,,Počul si. Moc sa nechváľ."
     Bastian sa cítil urazene, no nemohol sa hnevať dlho, keď naňho zažmurkali tie pekné modré oči a oslepil ho jej perlový úsmev. 
     ,,Takže máš rád ženy?" pokračovala Tyra a zatvárila sa akosi kyslo.
     ,,Mám," usmial sa, ,,nie som ako môj otec v mojom veku, to bol naozaj slabý kus!"
     ,,A i napriek tomu si našiel ženu, ktorú ľúbi dodnes a má s ňou syna," poznamenala Tyra. ,,Ver mi, nie je frajerina mať každý deň v posteli inú ženu. Čo z toho máš, že máš celé dni pri sebe nejakú, ale zaspávaš sám a s pocitom, že ťa nikto nemá úprimne rád?"
     ,,Lepšie mať chvíľu spoločnosť, ako byť úplne sám."
     Tyra sa zatvárila sklamane. ,,Neprekvapuje ma to, chlapi ako ty sú väčšinou takí."
     ,,Ale no tak," vyskočil, ,,ja sa dokážem zmeniť."
     ,,Prečo by si to robil?" povedala Tyra zúrivo a prevrátila očami. ,,Doteraz ti nevadilo byť babrákom."
     Bastian sa jej pozrel do očí a pošepkal: ,,To preto, že doteraz som nepoznal teba." Všimol si, že sa jej rozžiarili oči a jemne sa pousmiala, ale nenechala sa unášať pridlho. ,,Teraz to je už jedno, odtiaľto sa už nedostaneš. Ešte presne neviem, čo má Verena s tebou v pláne."
     ,,Ako som povedal," zdôraznil, ,,môj otec ma bude určite hľadať a dostane ma odtiaľto."
     Tyra ho chytila za ruku: ,,Kiežby to bola pravda, ale ver mi, že to nie je len tak med lízať."
     Bastian zovrel dlaň  a pocítil teplo jej ruky na svojej pokožke. Zachvel sa. ,,Povedz mi, plánuje ma Verena nejako využiť?"
     ,,To závisí od odpovede na otázku, ktorú ti položím."
     Bastian zbystrel a počúval.
     ,,Si takisto dračí humanoid?"
     Mladík skleslo povzdychol a pozrel sa do stropu. ,,Nie, nezdedil som dračiu krv. Ani len jedinú schopnosť."
     ,,Ale ako je to možné? Však legendy hovorili, že každý dračí humanoid splodí alebo porodí ďalšieho, bez ohľadu na to, či ho má s človekom alebo iným dračím humanoidom."
     ,,No tak to sú asi pekné sprostosti," povedal Bastian urazene a zdalo sa, že ľutuje to, že nie je ako jeho otec.
     ,,Hej, chlapče," stisla mu ruku, ,,pozri sa na mňa."
     Nesmelo dvihol svoj zrak k jej kúzelnej tvári. 
     ,,Niekedy je lepšie nemať v sebe nič magické," povedala a usmiala sa. V odraze ranného svetla, ktoré zaplavovalo väznicu aspoň málo, vyzerala ako zatúlaná hviezda, ktorá zišla z neba. Ona si ale i tak držala od okienka odstup, pretože na slnko nebola zvyknutá. Upriamil na ňu svoj pohľad. ,,Povieš mi už, čo si zač? Ešte nikým som nikdy nebol tak okúzlený."
     Zdalo sa, že sa Tyra opäť chystá k odchodu. 
     ,,Prečo vždy, keď sa ťa na to opýtam, tak bez slova odídeš?!" nahneval sa Bastian a zamračil sa.
     ,,Pretože nie som hrdá na to, kým som," odvetila a zmizla v tmavej chodbe. Počul, ako sa jej kroky vzďaľujú. Spolu s ňou zmizla aj jej vôňa a dobrá nálada. Ponoril sa hlboko do svojich myšlienok a začal premýšľať. ,,Vari je to čarodejnica?" Taká myšlienka ho zarazila. Bál sa, že by v nej predsa len žilo niečo podobné Verene. Nemohol si ale pomôcť. Niečo v nej ho totálne pobláznilo a on si začal pripúšťať, že je zamilovaný.
     

     Meonder si umyl tvár v rieke, pretrel si oči a rozhliadol sa okolím. Všade bolo podozrivé ticho, tak veľké, až mu zaľahlo v ušiach. Uvažoval o tom, kde hľadať syna. Bola pravda, že sa obával dračieho hnevu, keď uprednostní syna, ale nemohol si pomôcť. Bola to jeho krv, no to tá dračia takisto. Stal ako zatúlané jahňa a hľadel okolo seba s hlavou plnou otázok. ,,Keď sa mi ten hlupák dostane do rúk, asi ho zabijem," zavrčal si popod nos. V skutočnosti by ale bol veľmi rád, keby naňho natrafil a mohol byť zameraný už iba na jeden problém.


     Tyra možno odišla s pochmúrnym rozlúčením, ale podskakovala si veselým krokom skrz celú chodbu až do kuchyne. Potešili ju Bastianove komplimenty, pretože už roky žiaden nedostala.
     ,,Čo tá veselá nálada?" čudovala sa Verena a otočila sa k nevlastnej dcére. Práve varila polievku v obrovskom čiernom kotle, ktorý už bol napoly hrdzavý. 
     Tyra sťažka prehltla sliny a stuhla. ,,Ale nič, Verena, len sme sa rozprávali."
     ,,Ty z neho máš vytiahnuť potrebné informácie, hlupaňa, nie si s ním hrkútať!" zlostne položila varechu na stôl a pristúpila k Tyre, ktorá sa zachvela strachom. ,,Ty vieš veľmi dobre, čo ťa čaká, pokiaľ ma neposlúchneš, buď preto múdre dievča."
     ,,Spoľahni sa," povedala tichým hláskom a chystala sa stratiť bosorke z očí.
     ,,Počkaj," zavolala na ňu starena, ,,zdedil otcov dar?"
     ,,Nie, nezdedil."
     ,,V tom prípade je mi k ničomu, zbavím sa ho." Siahla po ostrej dýke s ozdobenou rukoväťou a kráčala do väznice.
     ,,Verena, prosím, nechaj ho!" utekala Tyra za ňou snažiac sa ju zastaviť. Chytila ju za rukáv, no starena trhla rukou a vošla do väznice. Prísne sa pozrela na zamysleného Bastiana, ktorý sa však v okamihu spamätal a spozornel.
     ,,Takže ty nie si dračí humanoid?!"
     ,,Nemal som tú česť byť podobný môjmu otcovi," odvetil.
     ,,To je ale smola, pretože si tým pádom niktoš, mizerný naničhodný kus ničoho!" Prikrčila sa k nemu a priložila mu dýku k hrdlu. Zapraskali jej kosti. 
     ,,Prosím, nechaj ho!" skríkla Tyra znova. Vedela, čo ju čaká za to, že jej protirečila, ale nemohla dopustiť, aby vzala život nevinnému človeku len preto, že nezdedil dar.
     ,,Chceš, aby som ho nechala odísť?" zaškerila sa na Tyru, ,,a to už prečo?"
     Tyra sa pousmiala: ,,Pretože mi na ňom záleží."
     Verena stisla pery a zamračila sa ako škaredé počasie. Potom sa otočila k Bastianovi a silno zaryla jeden zo svojich dlhých čiernych špicatých nechtov do jeho krku zo zadnej strany. Bastian zavrčal, avšak sa rýchlo upokojil, aby nevyvolal ďalšiu hádku.
     ,,Čo si mu urobila?" zakričala Tyra vyplašene.
     Verena sa len falošne usmiala: ,,Ale nič, drahá, ostane mu len maličká pamiatka na nás v podobe jazvy." 
     Tyra sa so slzami v očiach hodila Bastianovi do náruče. ,,Uteč, kým môžeš. Zabudni na mňa, zabudni na všetko. Je to dôležité, prosím, poslúchni ma!"
     ,,Ale prečo?" nechápal, čo sa dialo.
     ,,Už bež!"
     Bastian nečakal už ani chvíľu a vybehol von z chalupy s nádejou, že cestou natrafí na Meondera.