Nádych Lásky

..8..

,,Trish? Zlatko?," Pootvorila dvere Maya a očkom nakukla do izby.

Už opäť som ležala na posteli. Tentoraz som však urobila pokrok a rozhodla som sa svoj drahocenný čas venovať naozaj vzdelaniu. Konečne som sa mohla naplno venovať referátom či záverečným prácam a nemusela som ich odovzdávať po termíne.

,,..ako sa cítiš?"

,,Lepšie. Akurát robím jednu prácu do školy."

,,Naozaj? To som rada. Ak by si potrebovala nejaké knihy môžeme zájsť do kníhkupectva."

,,Ďakujem, ale zatiaľ mi stačí internet."

Mama sa nikdy nezaujímala o školu a ja som jej to nikdy nemala za zlé. Jednoducho som vedela, že má iné priority a titul pred menom pre ňu nič neznamenal.

,,Piekla si niečo? Mám pocit, že cítim čokoládu." Opýtala som sa len čo ona očami skúmala izbu.

,,Muffiny. Kokos a banán. Čakám, že trocha vychladnú, posypem ich práškovým cukrom a kúsok zanesiem susedom."

Susedom.. Boh vie ako dopadlo včerajšie rande Liama. Zabrala tá finta s bundou? Bolo to účinné?

,,Pomôžem ti?"

,,To netreba. Pokojne sa uč."

,,Pomôžem ti rada." Naliehala som až som konečne vstala z postele.

Obula som si pohodlné papuče a čo najrýchlejšie som schmatla svoj obľúbený bordový sveter a obliekla som si ho.

,,Naozaj? Tak ďakujem."

,,Doktor povedal, že sa musím hýbať. Pár metrov ma nezabije."

Nasledovala som ju až do kuchyne. Na bielej okrúhlej tácke bolo naložených niekoľko muffinov vo farebných košíčkoch. Vyzerali báječne a voňali fantasticky.

,,Práškový cukor ani nepotrebujú." Vzala som tácku ešte skôr, ako ich chcela pokaziť a smerovala som ku vchodovým dverám.

Sama som neverila, že to robím, ale jednoducho som to tak cítila. Chcela som vidieť Liama a niečo sa o ňom dozvedieť.

Prešla som pred dvere susedného domu a slušne som na ne zaklopala. Ak by som nevidela zaparkované auto na príjazdovej ceste, myslela by som si, že nikto nie je doma. Až keď som použila zvonček, po chvíli sa dvere otvorili.

Stála tam vysmiata pani Beckerová. Na sebe mala biely plášť, ktorý pripomínal pršiplášť. Tento bol však ofŕkaný či potretý rôznymi farbami. Na tvári mala úsmev a v rukách držala štetec.

Bože.. Zack spomínal, že je to výtvarná umelkyňa a ja som ju zrejme vyrušila pri jej tvorbe.

,,Dobrý deň. Maya piekla muffiny a tak ma sem poslala, aby som vám zopár priniesla."

Keby ma len videla ako som sa sem hnala..

,,Trish, však?"

Prikývla som a očkom som nahliadla do vnútra. Vždy ma zaujímalo ako to vyzerá doma u umelcoch. Na stenách viseli jej diela? Mala aj zákazky alebo to bolo len jej hobby? Bola vlastne docenená?

,,Poďakuj za mňa Mayi. Nemusela si robiť starosti."

Do frasa!

Touto frázou mi dávala zbohom. Chápala som ju. Tiež by som cudzieho človeka nepozvala do domu.

,,Odkážem. Vy môžete pozdraviť Liama."

,,Vlastne ho môžeš pozdraviť aj sama,"

Patricia, dnes je tvoj šťastný deň!