Nádych Lásky

..12..

,,Trish?!" Kričal z chodby Zack až som otrávene prekrútila očami.

,,Čo je?!"

Ak by prešiel pár metrov navyše, nemusel by kričať. Lenže on bol lenivý a ja som mala byť o chvíľu hluchá.

,,Máš tu odvoz!"

,,Čože?"

Rozčítanú knihu som položila na stôl. Snažila som sa pochopiť jeho slovám, ale bolo to márne, pretože o žiaden odvoz som neprosila.

,,Prišla Linda!"

,,Do frasa!"

Vstala som a tackavým krokom som prešla na chodbu, v ktorej postával Zack. Ten povrchný klamár sa obzeral v zrkadle až príliš dlho.

Vyšla som vonku. Akonáhle moje telo pocítilo chlad, ruky som si založila na hruď a snažila som sa zohriať.

Neklamal. Linda sedel vo svojom aute a rúžovala si pery. Tentoraz mala vlasy rozpustené a všimla som si rifľovú bundu. Šokovala ma jej odvaha. Pred hodinou mi volala a uistila som ju, že sa nikam nechystám.

,,Ahoj Linda."

,,Dúfam, že nejdeš v tomto."

,,Nejdem, pretože nikam nejdem. Necítim sa na to. Ešte je priskoro."

Pozrela sa na mňa s pootvorenými ústami a prepichla ma pohľadom. Neveriacky pokrútila hlavou a povzdychla si.

,,Neblázni. Dáš si šiltovku a nikto si nič nevšimne. Prosím. Sľubujem, že sa nezdržíme dlho a keď budeš chcieť odísť, odveziem ťa domov."

Naliehala. Jej tón hlasu a pohľad, ktorým sa na mňa dívala, jasne hovoril, že ak odmietnem, zabije ma. Linda bola typ človeka, ktorý sa hneval aj mesiac a svoju obeť zabíjala vo svojich myšlienkach.

,,Bude tam veľa ľudí?"

,,Jasné, že nie. Len zopár. Ani si ich nevšimneš."

,,Idem sa obliecť a hneď som tu."

Od radosti zapišťala a z auta sa ani nehla.

Po pravde som ani nepremýšľala, čo si oblečiem. Vedela som, že ideme na pláž. Vedela som, že je zima a teplota sa tu pohybuje okolo devätnástich stupňoch čo nebolo až tak zlé.

Vošla som do izby a postavila som sa pred šatník. Bolo viac ako jasné, že v teplákoch tam ísť nemôžem. Obliekla som si tesné džínsy a z poličky som vytiahla tmavé tričko. Nemala som v skrini žiaden kabát či bundu, ktorá by sa hodila na pláž. Tobôž už nie takú, ku ktorej by sa hodila šiltovka.

Urobila som to. Vzala som si nielen jeho šiltovku, ale aj jeho koženú bundu, ktorú mi pár dní do zadu predvádzal. Bolo to divné, ale ladilo to k sebe.

Obula som si tenisky a mobil som si šmarila do vrecka koženej bundy. Necítila som sa na spoločnosť, ale tridsať minút ma predsa nemohlo zabiť.

,,Kam ideš?" Zastavil ma Nick.

Narazili sme na seba vo vstupnej hale. Snažila som sa narvať si cop do miniatúrneho otvora na šiltovke. Dva pramene som si nechala padnuté v tvári a nie raz som sa snažila ubezpečiť, že nič nevidno.

,,Idem na pláž."

,,Na pláž? Ideš na tú párty, na ktorú išiel Zack?"

Išiel na ňu aj Zack? Myslela som si, že sa tam stretnú maximálne piati ľudia. Takto som začínala pochybovať aj o tej polhodine.

,,Nebudem dlho. Maxi.."

,,Nebudeš dlho? Opováž sa vrátiť skôr ako o pol noci. Zabav sa. Zmena prostredia ti prospeje."