Nádych Lásky

..11..

,,Môžete ísť ďalej slečna Thompsonová." Usmiala sa na mňa staršia sekretárka, ktorá po mne celých desať minút nepríjemne zazerala.

Vstala som z príjemne mäkkej sedačky a mierila som do riaditeľne. Bola to presne tá kancelária, v ktorej som sa neocitla po prvýkrát. Väčšinou sa riešila moja slabá dochádzka či pozde odovzdané práce.

Teraz som však ostala prekvapená, pretože v riaditeľni sa nenachádzal len riaditeľ, ale aj môj obľúbený profesor, ktorý učil medziľudské vzťahy. Sedel oproti riaditeľa a spoločne popíjali kávu. Tú vôňu som cítila už vo dverách.

,,Dobrý deň." Slušne som pozdravila a mierila som až ku stolu.

,,Posaďte sa slečna," Ten starý frfloš sa musel pozrieť do spisu, aby vedel moje meno. ,,..Thompsonová. Je tá šiltovka potrebná?"

Po dlhých týždňoch som zavítala na univerzitu. Nepoznala som lepší spôsob na zamaskovanie ako bola červená šiltovka, ktorú som našla v Zackovej skrini. Nebolo mi vidno do tváre čiže som zakryla jazvu a len málokto by ma spoznal. Navyše som si nechala dva pramene vlasov padnuté na bokoch a tak to bolo nielen potrebné, ale aj štýlové. Čierne džínsy a sivá mikina. Naladila som sa do športového outfitu a to len kvôli tej blbej šiltovke.

Zložila som si šiltovku a trocha nervózne som ju držala v rukách.

,,Bol som prekvapený, keď ste mi zatelefonovali a dohodli ste si tak rýchle stretnutie."

,,Chcela by som vás požiadať, aby ste mi predĺžili skúškové obdobie. V poslednom čase sa toho veľa stalo a zmenilo a univerzitu som dala na prvé miesto. Potrebujem však viac času na všetky práce, skúšky a prax."

,,To rád počujem slečna Thompsonová. Odmietali ste externé štúdium a preto vám môžem navrhnúť odklad. Začnete od septembra v letnom semestri a stihnete odovzdať všetko načas."

Toto bolo riešenie? Naozaj bol on riaditeľom? Večne sedel v kancelárii a nepoznal svojich študentov. Pred všetkými problémami zatváral oči a všetko mu bolo ukradnuté.

,,Vy to nechápete. Rada by som skončila so svojimi spolužiakmi už budúce leto."

,,Univerzita mala byť vašou prioritou stále a nie len teraz."

,,Keďže mám Patriciu na viacerých predmetoch, rád sa k tomu vyjadrím," Prehovoril profesor sediaci vedľa mňa. ,,..Práce odovzdáva o niečo pozdejšie ako by mala, ale jej práce sú preto rozšírenejšie a tým pádom aj na viacerých stranách. Ak si odmyslíme dochádzku, je skvelou študentkou a zaslúži si dostať šancu."

S úsmevom som sa pozrela na profesora, ktorý sa až príliš uprene díval na riaditeľa, ktorý podľa všetkého nemal slov.

,,S pár dňovým odkladom musí súhlasiť viacero vyučujúcich, ale to rád zariadim. Premýšľali ste nad praxou?"

Po pravde som si myslela, že moju žiadosť okamžite zamietnu a ja sa nedostanem k slovu. Nestihla som si prezrieť konkrétne firmy či podniky na prax a o to viac som bola v šoku z jeho otázky. Prosila som o štúdium na univerzite a pritom som nemala šajnu o výbere praxe.

,,Chcem mať prax s pánom Beckerom."

,,Tak teraz ste ma prekvapili Patricia," Pousmial sa profesor až som zaváhala nad svojou odpoveďou. ,,..ukážete sa v inom svetle a to som rád. Budúci piatok máme hodinu a rád by som vás na nej videl."

,,Znamená to áno?"

,,Samozrejme. Každý študent si zaslúži druhú šancu. Vidíme sa v piatok."