Už dlhšie cítim, že s písaním stagnujem. A keďže som sa potrebovala zase rozpísať, sadla som si a bez hlbšieho premýšľania začala písať. A vznikla z toho táto blbinka. Snáď sa bude páčiť 😊
Mal to byť úplne obyčajný deň, ako každý iný. Ráno vstane a pôjde do práce. Osem hodín sa bude tváriť, že ho to baví a pôjde domov. Uvarí si večeru, stiahne fľašu vína a pôjde spať.
Že sa niečo zmenilo, vedel Samuel vo chvíli, ako otvoril oči. Miestnosť bola tmavá, okná zatiahnuté hrubými závesmi, cez ktoré neprenikal ani lúč svetla. Posteľ s baldachýnom zmizla. Namiesto pohodlného lôžka ležal na tvrdej posteli.
„Kde to som?" prekvapene zašomral a pokúsil sa posadiť. Nešlo to. Zdesene si uvedomil, že je pripútaný k záhlaviu postele. Premkla ho zlá predtucha.
„Čo sa to, doriti, deje?" Nech sa namáhal akokoľvek, ani za svet sa nevedel rozpamätať, čo sa v noci udialo. Ako posledné si pamätal, že mu akési pekné dievča kúpilo drink. Hádam ho len neotrávila?
Dvere sa otvorili. Do miestnosti vošla ona. Samantha, spomenul si. Telom mu prenikala panika, hoci netušil prečo.
„Tak už si sa zobudil," spokojne skonštatovala. Na tvári sa jej zjavil úškrn, ktorý neveštil nič dobrého. Nebezpečne sa k nemu približovala. „Si pripravený pokračovať?"
Čože? Čo tým myslí?
„Povedala som ti, že sa ešte poriadne zabavíme..." Izbu preťal jej chladný smiech. Vo vzduchu sa zaleskla čepeľ noža.
Samuel vykríkol a zobudil sa.
YOU ARE READING
Dvere dokorán
Short StoryFantázii sa medze nekladú a inšpirácia je všade okolo nás. Stačí len otvoriť dvere do svojej mysle a nechať nápady a myšlienky pretvoriť sa v príbehy, ktoré nám prinesú radosť, smiech či poučenie. Príbehy smutné i veselé, klišé, no i originálne. Fan...
