Zaparkovala na známom parkovisku a vypla motor. Chvíľu len nečinne sedela a zbierala odvahu navštíviť miesto, ktoré v nej roky vzbudzovalo smútok a vháňalo slzy do očí. Hoci tu bola toľkokrát, že to ani nedokázala spočítať, zakaždým jej zvieralo hrdlo ako po prvýkrát.
Vystúpila, z kufra auta vybrala kyticu a odhodlane vykročila úzkym dláždeným chodníkom.
„Ahoj," smutne pozdravila, obzrúc sa, či ju niekto nepozoruje. Nechcela, aby si ľudia pri pohľade na ňu klopkali prstom po čele. Aj tak sa cítila hrozne.
„Odpočívaj v pokoji, mami," zašepkala so slzami v očiach a položila na náhrobný kameň žlté chryzantémy. Boli mamine najobľúbenejšie.
A/N:
Dnes je to trinásť rokov.... 😢😢😢
YOU ARE READING
Dvere dokorán
Short StoryFantázii sa medze nekladú a inšpirácia je všade okolo nás. Stačí len otvoriť dvere do svojej mysle a nechať nápady a myšlienky pretvoriť sa v príbehy, ktoré nám prinesú radosť, smiech či poučenie. Príbehy smutné i veselé, klišé, no i originálne. Fan...
