Rozpolené duše

9. 𝚔𝚊𝚙𝚒𝚝𝚘𝚕𝚊

Tori

,,Kedysi som jazdila," povedala som a hladkala čiernu kobylu. ,,Prestala si?"
,,Len pred rokom." Bola nádherná, doslova som sa do nej zamilovala. Kľudná a veľká natoľko, že som si nebola istá, či by som vedela na ňu bez pomoci nasadnúť.

Všetko, čo bolo potrebné sme spravili, ale aj tak mi bolo ľúto, že všetky zvieratá necháme osamote a bude o nich postarané zase zajtra. ,,Brownie má už najlepšie roky za sebou. Úprimne sa ešte čudujem, že stojí."
,,Mala žriebätká?"
,,Nie, nemala." Zapozerala som sa na ňu a naďalej ju hladila po jemnej srsti. Jej meno sa mi na ňu nehodilo. Brownie nebolo meno pre ňu. Ona by mala mať mocnejšie meno. Savannah alebo Zora. Jedno z toho.

Odišli sme zo stajne a oblohu pohltila tma. No na terase, svietili svetielka, podobné ako mám doma v izbe. ,,Počkaj tu," povedal mi. Sadla som si na lavičku a sledovala ako zmizol v časti, kde mali domček s králikmi. Vlastne som ich nevidela, pretože keď sa o ne Myron staral ja som sa starala o Brownie.

,,Predstavujem ti Marsa a Venušu," v rukách držal dva malé biele králiky. Otvorila som ústa: ,,Preboha! Tie sú prekrásne," vyhŕkla som. ,,Narodili sa pred pár týždňami," povedal. Pýtavo sa na mňa pozrel, prikývla som a položil mi do lona jedného z maličkých zajacov. Prisadol si vedľa mňa a v ruke držal druhého.

Mojkala som králika a cítila som Myronov pohľad. Vedela som ako sa na mňa pozerá a páčilo sa mi to. Naše pohľady sa spojili. Mal nádherne tmavé oči, plné pery, nos širší a kučery ako rozštiepené malé uhlíky. Na hánkach mal samé chrasty, za to nikde inde som si nevšimla žiadne jazvy. Kristepane, myslím, že sa mi vryl pod pokožku. Nachvíľu sa ma zmocnila chuť ho pobozkať, no rozhodne som na to nemala dosť odvahy.

Nikdy som presne nevedela, čo je to láska. Možno to bolo mojou mladosťou a naivitou, ale mala som pocit, že som sa zamilovala. Zamilovala som sa prirýchlo. Doslova akoby ma niekto len strčil z útesu a ja som prepadla Myronovi. Pretože on bol prvý muž, ktorý sa na mňa pozrel, pretože rozhovory s ním šli samé a neboli ani trochu nútené, pretože krásne voňal a mal v hlave upratané. Nahovárala som si, že je to normálne. Ľudia predsa chodia na rande s úmyslom, aby sa z toho vyvinulo niečo hlbšie, aby sa spoznali a zistili, či sú stvorení jeden pre druhého. On bol pre mňa stvorený, len ja som nebola pre neho.

Myron

Bola to taká chyba spojiť rande s týmto. Keď mi to napadlo prvýkrát, bol som na seba pyšný ako perfektne som to vymyslel. No už cestou sem som to ľutoval. Bola to blbosť.

Stačilo zvieratám naliať vodu a nakŕmiť ich. Všetko ostatné totiž už včera spravil Erik. Chcel som jej povedať, že jej to vynhrádím, ak bude chcieť, pretože určite si také rande nepredstavovala, ale nepovedal som to, nie dokým tento deň úplne neskončí.

Zapozeral som sa na jej farbu očí. Určite to bola prvá vec, ktorú si na nej ľudia všímali, ale pre mňa boli jednoducho hyponitické. Zakaždým, keď som sa do nich pozrel priviedli ma do iného sveta, lepšieho sveta. Aj vlasy mala krásne, neraz som si predstavil, ako si ich obmotávam okolo zápästia. Tori nebola typ človeka, čo by na to šiel zhurta, vlastne ani ja. Chcel som jej telo, ale nie srdce a už vôbec nie dušu. Vedel som však, že kým mi svoje telo dá, ja si budem musieť chvíľu počkať, a keď ten deň príde vychutnám si to.

Miláčikovia máte tu aj druhú kapitolu za dnešný deň 🤍🌷Dúfam, že si čítanie užívate a že vás to baví a taktiež, že sa máte dobre. Milujem vás a ďakujem za všetky komentáre.