Rozpolené duše

12. 𝚔𝚊𝚙𝚒𝚝𝚘𝚕𝚊

Myron

Keď som povedal, že si môžeme pozrieť u mňa doma film, myslel som to vážne. Nebol som nejaký úchyl. Povedal som si, že ešte nie je tak veľa hodín a nechcel som zaviesť Tori domov a byť znovu sám. Už od rána som sa cítil nahovno. Malo to viacej dôvodov. Takže naozaj, keď som ju pozýval k sebe na sex som nemyslel. Prvýkrát.

,,Máš tu naozaj veľa rastlín."
,,Hovoril som ti."
,,Ja viem, ale mám pocit, že tu máš menej nábytku ako rastlín," povedala. Asi mala pravdu. Rastlinám sa u mňa darilo a vďaka ním som sa cítil v tomto byte viac doma.

Opatrne si sadla na moju posteľ, ktorá bola z paliet a väčšieho matraca. Obzerala sa okolo seba. Páčilo sa mi ako fascinovalo ešte pred pár minútami skúmala môj byt. So záujmom chytala listy rastlín, materiál stolu aj boxovacie vrece. Nevedel som, čo sa jej v hlave odohráva, ale tvárila sa akoby sa ocitla na dokonalom mieste.
Pozrela sa na mňa zdola. ,,Páči sa mi tu," kútiky úst sa jej znovu zdvihli o niečo vyššie. Páčilo sa mi keď sa usmievala. Ešte viac sa mi páčili jej pery. Líca aj pery mala ako bábika.

V ten moment som sa naklonil a pobozkal ju na usmievajúce ústa. Prečo som to urobil? Odtiahol som sa ešte predtým ako stihla pootvoriť ústa alebo prehĺbiť náš bozk. Tori sa postavila chytila ma za tričko a pritlačila svoje pery na moje. Chvíľu som sa ani nehýbal, všetko sa dialo prirýchlo a od Tori som toto nečakal. Na perách mala ruž, ktorý sa mi určite otlačil o pery, ale bolo mi to jedno. Uvoľnil som sa a reagoval na jej bozk. Rukou som sa jej zaboril do hustých tmavých vlasov. Pritiahol som si ju bližšie.

Keď som sa ponoril do chuti jej pier túžil som po nej ešte väčšmi. Srdce mi splašené bilo a všetky možné pocity ma dusili. Nevedel som, čo to so mnou je, ale bolo to zvláštne príjemné.

Potichúčky zavzdychala, tak že som ten povzdych pocítil teplom na svojich perách. Chytil som ju za tričko a chcel ho z nej dostať dole. Chcel som, aby všetko jej oblečenie bolo hocikde, len nie preboha na nej, pretože, ak ju nebudem mať zošaliem.

Chytil som ju za lem sivého trička a začal ho vyhrňať. Vyzliekol by som ho, ak by sa Tori nezháčila. Odstúpila odomňa o krok a silno si držala tričko smerom dole, akoby si ho chcela natiahnuť na celé telo.

,,Mr-zí ma to," jej hlas, ktorý bol v šepote sa triasol. Prehĺtla: ,,Naozaj. Prepáč," povedala už pevnejším hlasom a sadla si naspäť na posteľ. Ramená si začala šúchať ako keby jej bola zima. Mal som niečo povedať alebo urobiť. Vedel som, že to potrebuje a žeby to bolo správne.

Čupol som si k nej: ,,Je to úplne v poriadku, Tori."
,,Není to v poriadku."
Pozeral som sa do jej oči a čakal, kedy niečo k tomu dodá. ,,Nie som v poriadku."
,,Ale si."
,,Ty to nechápeš!" Nie. Nechápem.
,,Nechcem, aby si ma videl," zapozerala sa na podlahu, ,,pretože viem až príliš dobre, čo by si videl a nechcem, aby si to videl." Trochu som sa v jej slovách stratil.

,,Nenávidim, všetko," ukázala na svoje telo. Až vtedy, keď sa pozrela do svetla som si všimol, že sa jej lesknú oči. No na pravom oku to bolo lepšie vidno. Zo zeleného oka jej stiekla pomaly po líci kvapka. Utrel som ju a usmial sa. ,,Nemáš ani poňatia, aké úžasné je tvoje telo. Štandardy krásy sú debilna. To, že niekto príde a povie, že krajšie sú väčšie pery ako menšie, neznamená, že je to pravda. Len jedného dňa niekto prišiel a povedal si, že toto bude považované za pekné a ľudia sa toho nápadu chytili," hovoril som nahlas, to čo som si myslel už odjakživa. ,,Pre mňa spĺňaš úplne všetky moje štandardy." Chcel som, aby hlavne prestala plakať a aby sa aspoň trošku pousmiala.

Usmiala sa a po chvíľke sa spýtala: ,,Myron mi spolu randíme, nie?" Dlane som mal na jej kolenách ani som nevedel, kedy som jej ich tam položil, ale dal som ich v tú chvíľu preč. ,,Asi áno." Zamyslene sa zamračila: ,,Takže znamená to, že spolu chodíme?" Kurva.

Viem! že pekelne dlho som tu nebola! Snáď som niekomu chýbala, ale som tuuu! S kapitolou❤️🌷 a teším sa. Ďakujem ak ste si to prečítali. Milujem vás