Rozbitý porcelán
Všetky dni zlievajú sa
Do čiernej uplakanej noci
Mňa pohlcuje jediný pocit
Že som živá
Iba v momente keď umieram
Myšlienky a slová
A nezmyselné činy
Pocit prázdna, pocit viny
Strácam sily
Keď skúšam to znova
Nájsť miesto svoje
V kráse života
Nostalgická clivota
Naleštená zbroj
Chorľavej reality
Nekončiace vedomie:
Keď miliónkrát budem nájdená
Dúfajúc v pokojný domov
Predsa navždy ostanem stratená
V trpkom osude hĺbavých tónov
Pretože: ticho nebude už len tichom a tichým tichom pohltí hluk a ostane len ticho
Pretože do hĺbky priepastí
Bolestí
Stratených umelcov
Žiaden z nich nedosiahne
Aby ma vytiahol
Nejeden však zasiahol
Ubil, rozbil, rozpukol
Srdce moje
Márne nádeje
Keď sladkosti hĺbok prepukol
Nikdy ich však nedržal
Len pozoroval z diaľky
Dotykov sa nezdržal
Boli moje klietky
Tak ako vety
Bez jedinej čiarky
Predstava že spoločný
Smiech
Spojí naše svety
Zas a znova
Pochovávam slová...
Šach aj krik motýľov
Pozlátené obrúčky
Šmrnc ružových závojov
Tŕnisté cesty
Aj krvavé rozlúčky
Zahadzujem dávne priania
Z lásky o láske
Bez lásky
Pozlátky
Ukradli mi všetok elán
Vytiahnem črepy z rán
- len či nie je neskoro
Na nový plán
Bez náplastí
Krvácať
V náručí temnoty
V škaredom zajatí
Viac čas nestrácať
V maličkosti pozliepať
Z belasých črepov porcelán...
