Čosi chladné v tvári
Rumeň nekrášli líca
Síce svet po oblaky chváli
Cez noc od bolesti hvízda
Slzy zapíšu prázdne dni
A človek ako lupeň ruže
Stále sní...
Po šťastí...?
Týždne permutujú sa v roky
Tie zas...
Strácajú sa v stránkach kníh
Prestáva sledovať svoje kroky
Slepo blúdi v kruhoch bezcenných
Kto však všimne si TÚ tvár?
Kto o pomoc zavolá?
Už stratil elán
Tých citov pár...
Už o ňu nežiada...
