POETRY for depresive TIME

Koniec

mesiacov už prešlo pár
a my stojíme vedľa seba
tichučko, nehovoriac,
ako keby sme boli iba ľad

za ruku by si ma chcel držať,
ja sa nedám, nepozriem sa
cítim žiaľ, v srdci chlad
nechcem tu už viac stáť

v hlave mám už iba strach
povedať to? či radšej nie?
prinesie ti to iba sklamanie
to čo bolo zasadol už prach

tebe patrilo moje srdce
ale to bolo pred rokmi
teraz si mi ty svoje daroval
ale to moje ho už nechce

myšlienky mi behajú po mysli
koniec dobrý nás nečaká
a ty nemáš ani len poňatia
že sú už plné nenávisti

koniec, tak veľmi ho už chcem
posunúť sa ďalej, tam kam patrím
nájsť si lásku, ktorá nie je taká ako sa zdala
a tak nových ľudí do života zvem

nemáš ani len poňatia
všetko sa mení okolo teba
a ty len nečinne sedíš
bez jediného povšimnutia

nevieš, že ja už dávno nie som ja
ružové okuliare sú zosadené z nosa
naša spoločná budúcnosť je u konca
potuchy však nemáme obaja

ukončiť to musí jeden z nás
ja som však tá, čo to musí povedať
potrebujem už len nabrať odvahu
a posunieme sa ďalej zas

________________________________
neriešte veľké písmena a bodky... gramatika inak by mala byť ok, len som to chcela nejako viac sceliť, so... if you know what i mean you know... a viem, že aj autori, ktorí vydali knihy takto píšu so why not?

btw pridávam to sem, lebo hoci som sa zverovala svojej bestie, tak potrebujem sa ešte s niekým podeliť o tento skvost, ale nikde inde to publikovať nemôžem (ak ste to prečítali a pochopili, tak viete prečo)

inak prajem vám príjemný večer, silu ku skúškam a maturitám, kto nemá alebo má po, tak veľa síl do školy či práce a užívajte večera

luv you all 💜