Ďaleko si tisíc míľ.
Prečo si to dopustil?
Srdce moje stále volá
lásku, ktorá medzi nami bola.
Volá ju a ona neprichádza.
Stojí ako kradmá svieca.
Zabúda na všetko, čo sme si prežili,
na všetko, čo sme si len užili.
Každá spomienka, dávno v hĺbke zabudnutá,
je už prázdna, dávno dutá.
Láskou už nenaplnená,
nenávisťou zatratená.
A hoc' sa snaží volať pre nádej poslednú,
pre lásku zabudnutú, neposednú,
nie je jej už pomoci.
Všetci sme jej otroci.
YOU ARE READING
POETRY for depresive TIME
PoetryBolesť a strach, taží srdce tvoje. Pre lásku nezískanú rozpútava boje. Duša a srdce v jedno idú. Ľudia z nej o rozum prídu. Stiahne si k sebe tvoju dušu. Použije na ňu kušu. Trafí presne tam kam musí, tvoju lásku zahrdusí.
