Paní ako motýľ temný,
zletela k nám do perín.
Bozk nám dáva iba letmý,
vlásky naše pohladí.
Počuť ticho
v jej hlase znieť
a jej rúcho,
ju nevidieť.
Jej oči, hviezdy mihotavé,
tvoju hlavu posadli.
A jej vlásky, celé plavé,
v jej láske dávno zhoreli.
Necítiš ju,
tú lásku jej.
Ona má ju
v piesni ukrytej.
Vidieť ju by si chcel,
aspoň raz stretnúť sa.
Jej krásu by si uzrel,
keď sa večer prebúdza.
YOU ARE READING
POETRY for depresive TIME
PoetryBolesť a strach, taží srdce tvoje. Pre lásku nezískanú rozpútava boje. Duša a srdce v jedno idú. Ľudia z nej o rozum prídu. Stiahne si k sebe tvoju dušu. Použije na ňu kušu. Trafí presne tam kam musí, tvoju lásku zahrdusí.
