Návrat z minulosti / kapitán Amerika

54

Svet okolo sa zastavil a ja som si nebola istá či vlastne zvládnem to čo ma čaká. Myslela som si, že by som mohla zmeniť svet, ale ako asi? Som len dievča, ktoré nevie čo je dobré a čo zlé. Som to dievča, ktoré sa zamilovalo do legendy, ktorá dobyla svet. Ale je to, to čo vlastne chcem? A teraz tu stojím na bojovom poli. Hľadám riešenia na to aby sa zachránil život hrdinu. Vlastne neviem, či by som ho aj mala zachrániť. Lebo to jeho ego je neskutočne veľké. Lenže od toho závisí budúcnosť. Dokonca aj tá moja.

Tony sa na mňa pozeral ako keby tušil čo sa deje. Na to ako sa choval navonok tak bol iný dnu. Bol dosť múdry a ľahko pochopí o čo tu ide. Bruce bol jasný kľúč k tomuto čo sa tu deje. "Tu som zomrel," zamrmlal pre seba. Pozrela som sa na neho s ľútosťou. Podišla som k nemu bližšie a položila mu ruku na rameno. "Dnes tu nezomrieš," to boli moje slová na jeho osobu. Sama som neverila tomu čo som povedala, ale musím to dať. Neviem kde zmizol môj pomocník, ale som rada, že tu je. Vnímala som každý kút svojej mysle. Snažila som sa nájsť časovú medzeru v tom všetkom aby som mohla lepšie nájsť plán. "Ako to chceš docieliť?" aj ja by som to rada vedela. Obzerala som na prebiehajúci boj. Možno by som to mala nechať pokračovať. Odpoveď na to čo som potrebovala bola až príliš jednoduchá. Budú musieť bojovať ako pred tým a dostať rukavicu na svoju stranu. Ale potrebovala som Hulka aby sa pohyboval pri ňom. Teraz moje oči smerovali na doktora. "Bruce," jemne som ho oslovila. Pamätá si aká bola naša dohoda. "Bude sa ťa držať. Keď budeš mať rukavicu, dáš ju jemu," povedala som Tonymu a ukázala na Hulka. Nadychovala som sa k vete, ale ani som nezačala. Priamo pred očami mi prebehol štít a ja som ho zachytila. "Pamätaj," a odišla som na prieč bojom.

Štít mi slúžil ako dobrý bojový nástroj. Tak isto mi to dalo znamenie, že Kapitán má problém. Počas behu ako som šla som zložila niekoľko mužov nepriateľa. Štítom som sekala hlavy, odrážala útoky. Teraz som musela mať čistú hlavu a myslieť na všetko a nie len na neho. Vnímala som svoje myšlienky, ktoré hľadali ako s bojovalo predtým. Thanos. S ním on bojuje. A to nemôžem nechať len tak. Možno by som to mohla urobiť tak, aby rukavica hneď padla k Bruceovi. V diali som videla Kapitána ako bojuje s návalom armády nepriateľa. Neváhala som ani minútu a bežala som na prieč nebezpečenstvu. Už som sa blížila k nim. Aby si ma všimol tak som šmykom sa zviezla po zemi. Žiaľ sánky neboli v ponuke výbavy. Cestou na klzkej ceste som zrazila so sebou dolu pár vojakov. Niektorým som uštedrila riadnu kopačku do partií a inde. Moje telo zastavil až náraz do tvrdých červených čižiem? Áno, nazvime to čižmy. Fajn, nebudem sa tým zaoberať. Pozeral sa na mňa tými jeho iskričkami. Ale dlho to netrvalo. Podal mi ruku a ja som ju prijala. Zdvihol ma na nohy a ja som mu podala jeho štít, ktorý nás teraz bude brániť oboch. "Snaž sa nezomrieť Kapitán," pozrela som mu do očí. Usmial sa na mňa. "To nemám v pláne," a pripravil sa k boju. Nasledovala som jeho postoj a pripravila sa k boju tiež. Bucky, teda ten môj Bucky z mojej doby stál po boku Tonyho. Jeho jediná úloha bola dohliadať na to. A samozrejme aj po všetkom mi pomôcť. Steve sa rozbehol vpred. Nemala som inú možnosť ako len za ním ísť. Potrebovala som totiž oporu v boji. A kto iný by mi ju dal ak nie on?

Nevnímala som svoje okolie Kapitán sa niekde stratil a bojuje na svojej fronte. Áno, tak to nazvime . Tony sa držal mimo nebezpečenstva. Ale za to ja som sa vrhala vpred a bojovala ako o život. Nemala som problém ísť proti najväčším protivníkom. Samozrejme som si uvedomila ,že ak zomriem tak sa všetko vráti do starých koľají. Jediná vec, ktorá by ma však mrzela by bol Rogers. Chýbal by mi. Dobre, dosť bolo mojich myšlienok. Je na čase skončiť tento nekonečný boj. V diali som zahliadla ako Kapitán bojuje s Thanosom. Vedela som, že to bude dobré, ale nemohla som ho nechať v tom samého. Nechcela som sa chytať boja niekoho iného, ale čo som mala robiť? Odhodila som zbraň a zobrala som si nazvime to také menšie katany. S úsmevom na perách a zbraňami na rukách nikam nepôjdeš. Ale toto je čas ako sa dostať tam kam je treba. Vnímala som každý jeden pohyb svojho tela, ako keby som ani nebola ja v svojom tele. Bojovala som na každej strane, pomáhala tam kde ma bolo treba. Ale ako dlho toto vydržím neviem. Mala by som poslať nejakú správu k našim do budúcnosti, teda do mojej prítomnosti. Nemala som veľa času na toto všetko. Žiaľ som nemala moc na výber. Musela som sa rozhodnúť ako chcem pokračovať. Ktorým smerom sa mám vydať. Treba sa posunúť aj inde. Z môjho myšlienkového pochodu ma vyrušilo mihnutie predo mnou. "Dávaj si pozor," šepol nebezpečne blízko Kapitán. Videla som ako sa jeho nádherné oči vpíjali do mojich. "Viem, že by som nemala, ale viem, že si to nebudeš pamätať," usmiala som sa na jeho nechápajúce ja. Pritiahla som si ho za oblek k sebe a pobozkala som ho na pery. Ak to má byť to posledné čo urobím, neľutujem to vôbec. "Ver, že by som si to rád pamätal," a teraz to bol on, kto mi strčil jazyk do úst. Chutili ako višne. Tak nádherný okamih musela prehlušiť rana pred nami. Thanos. Je čas aby sa dej pohol. Koniec si jasne pamätám. Preto tomu nechám priebeh bez môjho zásahu, inak sa nedostaneme tam kam treba. Odtrhli sme sa od seba. "Čo nasleduje teraz?" jeho otázka ma ani nezaskočila. "Ver mi. Sám vieš čo najlepšie robíš, vidíme sa v budúcnosti," jemne som sa na neho usmiala. Vedela som, že toto je naše posledné stretnutie v tejto dobe. Musela som sa presunúť inde. "Pamätaj, nevracaj sa do minulosti s Peggy" to bola moja sebecká požiadavka. Chcela som ho mať pre seba . Chystala som sa na odchod. No jeho ruky ma stiahli do jeho náručia. "Neviem ako to bude v dobe odkiaľ si, ale aj tak málo stačilo aby som sa zamiloval," pobozkal ma posledný krát. "Drž sa Kapitán už sa tu neuvidíme," zašepkala som a rozbehla sa naprieč bojisku k Tonymu. Teraz je podstatný on a moja misia. Hádam môj spoločník urobí to čo som žiadala. Musím sa k nemu dostať včas. Bruce bude musieť ísť na to.

Zahliadla som jeho oblek a vedela som, že musím utekať rýchlejšie. Vdýchla som do pľúc studený vzduch a šprintom sa rozbehla k nemu. Je čas zmeniť náš svet v lepší. Neviem kam ma to dostane ale musí to byť dokonalé. Cestou som dala dolu ešte pár nepriateľských vojakov. Keď som konečne prišla na miesto tak som zaujala miesto vedľa môjho Buckyho. "Je to tu?" znela jeho otázka. Mal strach. Tiež si nebol istý či dokáže splniť jeho časť misie. A ja som sa bále presne toho istého. Nikto si ma nebude pamätať. Nikto nebude tušiť kto som a čo som urobila pre svet. Nevadí, môj povzdych mu dal najavo súhlas. Nechcela som byť pri tom, ale musím dať pozor na to čo sa deje. Odtiaľto som videla Kapitána ako ladne bojuje s tým titánom. Mocne v ruke zviera štít a v tej druhej Thorove kladivo? Naozaj? Až takéto znalosti nemám, ale asi si to zaslúžil. Otočila som sa na Tonyho. Vedľa neho stál náš neuveriteľný Hulk. Vzadu čakala Black Widow. Neuveriteľné. Zakončenie vojny a so živou hrdinkou. Nič, prestaň byť takáto slečna. Sústreď sa. Našu skupinu chránil Hulk a Black widow. Napadli nás nepripravených, ale Iron man ostával stále tu a nehýbal sa a nebojoval. Aspoň niekto plní moje rozkazy. Pud sebazáchovy? Chce len žiť?

Otočila som sa práve včas. Tony chytil rukavicu. "Hulk, si na rade!" zvolala som a Bruce reagoval. Kým Tony neváhal už bol Bruce tam a vytrhol ju. Ako keby zabudol, prečo som proste tu. Viem, bola by to legenda. Ale radšej žijúca ako mŕtva. Bruce si nasadil rukavicu. Pozrel sa na mňa jeho očami a ja som len kývla. Luskol a všetko sa zastavilo. Boj utíchol, všetci ako keby zamrzli. Tím kedysi padlých hrdinov stojí okolo mňa. Obzerám si ich a vidím tie úsmevy. "Dlžím ti život," vzhliadla ku mne Natasha. "Ja tak isto," prišiel bližšie Tony. "Bola to moja práca, dať padlých hrdinov dokopy aby ostali žiť naveky," usmiala som sa. Otočila som sa na Kapitána. "Pamätaj, ostaň tu, nevracaj sa do minulosti," otočila som sa na Hulka. Kývla som hlavou. Jasný znak toho, že som pripravená sa vrátiť domov aj keď to bude dlhá cesta. Chytila som Buckyho za ruku. Myslela som na to ako sa okolo mňa zhmotňuje moja sila. Chcela som sa vrátiť do prítomnosti. Tam moja sila skončí, ako ja.

Otvorila som oči a videla som miesto kde som kedysi stála. Bucky sa na mňa pozeral. Čakal kedy príde ten moment. Všetky veci a stroje z miestnosti sa menili. Vyšlo to. Ostala som len ja a vnímala ako ma opúšťa sila. Moja pamäť mizla. "Vrátim ťa späť Red Star," posledné slová ktoré som vnímala než som upadla do bezvedomia. 

Po dlhej veľmi dlhej odmlke som sa dokopala napísať ďalšiu časť tohto príbehu, ktorý nikto ani už nečíta :D