Návrat z minulosti / kapitán Amerika

7

Sedela som opretá o stoličku. Naposledy si pamätám ako som mala hlavu nad stolom. Okolo mňa sa pohybovali neustále len momenty ako som zachránila ženu. No to tmavé miesto si neviem predstaviť. Ďalšia záchrana bude o niekoľko dní. Svet sa mi pomaly ale isto obracia chrbtom. Ťažko sa tomu verí, ale dnešok je niečo nevídané. Podarilo sa mi nemožné. Telom mi prebehla triaška. Možno to boli len dočasné stavy straty energie.

Obzrela som sa okolo seba. No najprv som otvorila oči. Musela som zamrkať očami. Videla som troška rozmazane. Snažila som sa zaostriť obraz predo mnou. Pozrela som sa pred seba. Mala som pocit ako by som ležala. A mala som aj pravdu. Ležala som na zemi. Ale ako som sa sem dostala neviem. Rukou som si pretrela oči. Chcela som sa uistiť, že nespím. Že všetko čo sa stalo nie je len sen.

Videla som ruku, ktorá smerovala k mojej osobe. Bez akejkoľvek reči som ju prijala. Nevedela som kto to je. Nevidela som na jeho tvár. Alebo na jej. Prudko ma postavili. Zatočila sa mi hlava. Nevedela som udržať rovnováhu. Cudzie ruky ma podopreli. „Dokázala si to," neveriacky šepkal človek vedľa mňa. „Kedy príde na rad Tony?" zaujímal sa Spider-man. Chápem jeho prchkosť. Iron man bol človek, ktorý ho prijal k tejto bande hrdinov. Možno ho bral ako otca, ktorého nemal. Takýto spôsob života mu vyhovoval viac.

Úprimne si na svoju minulosť ž tak nepamätám. Neviem prečo. Mám v hlave len menšie útržky. „Tony až za dva dni," zamrmlala som. Potrebujem nabrať čo najviac energie. Nie je to len tak ako si to ostatní predstavujú. „Nemáme na to dva dni," zahrmel mocný hlas riaditeľa. Nick Fury bo zvláštny človek. Jeho hrdosť nemala konca kraja. Pôsobil na mňa ako arogantný človek. Mala som aj pravdu, videla som ako sa Clint napriamil.

„Vidíte ako dopadla? Musí nabrať energiu, inak neprežije," zavrčal. U neho sa to javí ako nezvyčajné. Nikdy si nikoho okrem rodiny nezastal. A ja som práve svojim činom našla miesto u neho v srdci. Patrila som k nim do rodiny. Toto bolo jasné znamenie, že ma prijal. Časy sa menia. Oni sa menia. Ak by niekto čkal, že ostanú rovnaký ako predtým je na omyle. Ich srdcia sa uzavreli a nedokázali prijať fakt aký im svet a osud nadelil. Ja som niečo ako rozvracač. Mením prítomnosť s pomocou minulosti. Nikdy som svoju moc nevedela využiť. Bola som ochotná sa tejto moci vzdať. Pokiaľ by svet bol zachránený, je mi to jedno.

„Máš pravdu, musí si oddýchnuť," počuť jej hlas bol pre mňa ako lahodná melódia. Otočila som sa smerom k nej. Jej jemne blond vlasy boli mierne vlnité. V očiach som videla vďaku. Dôležité je, že tu je. Podarilo sa to a musí aj druhý krát.

Bola som stále ešte z toho otrasená. Pravdepodobne to bolo tým, že som stratila energiu. Nečakala som, že by som sa takto včerpala. Ale mala som čakať, že mi to odoberie silu. Je to náročná moc, ktorú som dnes vyskúšala po prvý krát. Nesmierne ma potešilo zistenie, že to fungovalo.

Banner ma odniesol do najbližšej izby. Pýtate sa prečo? Ponáhľal sa za Natashu. Predsa je jeho niečo ako priateľka. Možno by som to tak aj nazvala. Bez ďalších rečí som vošla do izby. Nechal ma tam len pred dverami. Chápem ho. Vnímala som jeho emócie. Mierne som ostala zarazená. Hádajte koho izba bola najbližšie? Steve Rogers. Muž, ktorý bol idolom všetkých dievčat. Hrdina, ktorého chcel spoznať každý. Bola to pre mňa pocta.

Cítila som sa v jeho izbe dosť pohodlne. Prečo? Vyzerala presne ako tá moja. Len bola v prevedení jeho kostýmu. Alebo skôr obleku. Nehráme predsa žiadnu show. Odhodlala som sa po dlhom premýšľaní ľahnúť si do jeho postele. Veľmi dlho v nej neležal, ale aj tak som cítila tú jeho krásnu vôňu. Opantala ma a ja som si to uvedomila až teraz. Začínam na neho dosť myslieť. A to by som ani nemala. Čo sa to so mnou deje? Mala by som sa sústrediť na moju úlohu. Pozerala som sa na strop nad jeho posteľou. Videla som tam zrkadlo. Môj vlastný odraz. Svet je tak malý. Čo by dali za toto ostatné dievčatá. Asi by ma zabili. Keď nad tým premýšľam, mala by som si spraviť menšiu návštevu. Skôr než urobím niečo čo budem ľutovať. Nemôžem tu ležať, pokiaľ sa neuistím, že to bude dobré.

Opatrne som sa vymotala z izby. Snažila som sa byť nenápadná. Cestou som sa stavila vo veliteľstve. Musela som sa nabúrať do systému, aby som našla adresu. Adresu jeho maličkosti. Bez osobného stretnutia som nemohla vykonať to na čo som sa chystala. Ostatní by ma ukameňovali. Ale ja som si to nemohla odpustiť.

Obzerala som sa okolo seba. Na papieriku som mala napísanú adresu. V tomto meste je to ťažké sa vymotať na nejakú ulicu. Hľadala som už len číslo činžiaku, v ktorom žije. Triasla som sa ako osika. Ako mám začať? Nabehnem tam a predstavím sa? Poviem mu rovno kto som. Je to Kapitán Amerika. Mala som pred ním rešpekt. Bála som sa jeho odpovede. Som si vedomá, že aj keby to odmietol, musím to urobiť. Nebol by moc nadšený. Vyšla som po tých schodoch a to dosť pomaly. Obávala som sa toho najhoršieho.

Ako som zazvonila som nervózne čakala. Telom mi behali zimomriavky a ja som fakt nevedela čo mám robiť. Mala som chuť utiecť, ale bolo neskoro. Dvere sa pomaly ale isto začali otvárať. Môj strach sa začal znásobovať. Keď sa konečne dvere otvorili dokorán objavil sa mi pohľad na neho. Jeho staršia verzia. Mal šedivé vlasy, postavu mierne schudnutú. Oči nádherne iskrili. „Prajete si slečna?" hlas, ktorým prehovoril ma úplne odrovnal. Aj v tomto veku ho mal tak nádherný. Čo sa to so mnou deje? Začínam sa cítiť zle, kvôli tomu čo tu idem robiť. Keby som mala inú možnosť urobím to. „Volajú ma Red Star, patrím k SHIELD-u," ako som to vyslovila videla som v ňom ten pud akcie. Ako keby mu to chýbalo. Viem ako sa cíti. Neviem si predstaviť prestať robiť to čo ma napĺňa. Ustúpil od dverí a tým ma pustil dnu. Zaujala som ho len tým kde pracujem. Dobre, troška som klamala. Nepracujem pre nich ale len s nimi. To je zjavne aj nejaký ten rozdiel.

Sedeli sme v tichosti na gauči. Podal mi šálku čaju. Milovala som čaj. Cítila som sa po ňom pokojná. „Ultron prežil, zajal ma a neviem ako sa mu to podarilo, ale mal také isté sérum ako testovali na Vás Kapitán. Dostala som ho a k nemu mi pichli nejakú tekutinu. Získala som schopnosti aké máte aj vy, ale moja odlišnosť je, že dokážem ovládať časopriestor," zamrmlala som ticho. Som si istá, že ma počul. Jeho sluch aj niečo znamenal. Bola som a aj som nervózna. Telo sa mi triaslo. Nevedela som ako bude reagovať. „Čo od mňa žiadate slečna," vyrovnaný hlas zaznel ako hrom. „Priviedla som späť Black Widow, ďalší je Tony Stark. A posledný by ste mal byť vy. Chcela som Vám o tom povedať, nechcela som to robiť bez Vášho vedomia" zjavne ostal dosť prekvapený. Rukou si prešiel cez vlasy. Jeho telo bolo dosť staré, nie až tak ale bolo to vidno. Vrásky po celom tele, zmena vlasov. „Prišla si si po moje povolenie?" znel odmerane. Áno, presne to som tu robila. Prestal byť formálny. Autorita znela snáď po celom jeho byte. Cítila som sa tak malá oproti nemu. „Nie, prišla som len kvôli svojmu svedomiu, ktoré mi nedalo spať. Musím to urobiť či chcem alebo nie, Steve Rogers je dosť dôležitý na to aby bol vyradený z hry," prestala som sa hrať na nejaké formálne dieťa. 

Tak a toto som neplánovala.... Napadlo ma, že by som ho sem mohla dať ako staršieho.... keďže toto nadväzuje na Avengers End game.