I want smile

Tak sa to začalo

Užite si kapitolku :) stále platí čo som písala minule ohľadom tých jednodieloviek :) K týmto jednodielovkam bude samostatná "kniha" tak sa v priebehu pár dní mrknite na môj profil :)

*z pohľadu Azela*

Už je to päť dní. Päť snáď najdlhších dní v mojom živote. Jediné, čo behá v mojich myšlienkach je ona. Prečo som sa musel po tých dlhých rokoch zamilovať?

,,Azazel? Ty nejdeš do školy?" opýtala sa ma Angie ktorá sa ma snažila dať nejako do kopy.

,,Idem," odpovedal som tichým ranným chraplákom.

,,Trochu nadšenia Azazel," usmiala sa na mňa a ja som jej ho jemne opätoval. V tejto dobe som zistil aké to mali moje obete keď nedokázali vytvoriť úsmev a mali depresie. Je to hrozné.

Cestou do školy som prešiel okolo domu Amy. Jej rodičia sedeli na schodoch so sklonenými hlavami. Našťastie si ma nevšimli.

Chodby boli preplnené nervóznymi žiakmi no mne sa bez nej zdali úplne prázdne. Otvoril som skrinku a prstami som jemne prešiel po tej jej.

,,Vraj ste sa rozišli. Čiže je Amy voľná?" otočil som hlavu a pozrel sa na chalana s hnedými vlasmi vyčesanými do hora.

,,Ako vyžla," povedal som neprítomne.

,,Čo prosím? Máš problém Azel?" chytil ma za golier trička a jeho tmavé oči iskrili.

,,Nie," odpovedal som rovnakým tónom. Podľa toho, že som skončil na zemi, som usúdil, že ho to vytočilo. Veľmi dobre.

,,Amy nemá rada vyžli. A nepáčia sa jej metly na hlave," uchechtol som sa.

,,Páčia sa jej úbožiaci ktorí niekoho zbijú?" ten hajzel! Určite myslel tie modriny čo mala od Lucifera. Rýchlo som vstal a tentokrát som bol ja ten, čo ho chytil za golier. Podľa jeho zdeseného pohľadu som odhadol, že mi začali tmavnúť oči. Cítil som pálivý pocit v rukách a jeho tričko začalo černať. Rýchlo som ho pustil.

,,Ako sa opovažuješ ma dotýkať?!" Neovládol som sa jednu mu vrazil. Nikdy som necítil toľkú úľavu. Padol k zemi ako špinavá handra. Jemne som si pomasíroval hánky a vyrazil do triedy.

Hodiny ubiehali jedna za druhou. Bol obed a ako vždy som sedel sám. Po dnešnej bitke si ku mne nechcel nik sadnúť.

,,Ahoj," teda až na toho blonďavého íra. Neodpovedal som. Sadol si oproti mňa a sledoval ma.

,,Už si si uľavil? Nemal si ho zbiť. Budeš mať zbytočné problémy," pretočil som očami a zahryzol do hranolky.

,,Neozvali sa ti ešte?" moja otázka zostala visieť vo vzduchu. Môj mobil začal vibrovať a ja som to zobral ako znamenie. Bodaj by. Mattew sa medzitým zdvihol a nechal mi súkromie.

,,Áno?"

,,Azel? Ahoj, potrebujem tvoju pomoc," srdce mi poskočilo od radosti keď som započul Madisonin hlas. Tá lasička mi chýbala. No potom...

,,Je niečo s Amy?" zahryzol som si do spodnej pery a čakal na odpoveď.

,,Má síce miernu opicu, ale inak je v poriadku. Lenže o to tu nejde. Musíš doraziť za nami. Najlepšie ešte dnes."

,,Prosím?"

,,Vyvolená. Potrebujeme ťa, nutne. Trascalské jazero, opýtaj sa na to Angie ona ti to vysvetlí. Amy o ničom nevie, čiže budeš musieť byť inkognito."

,,Ale Mad..."

Píp píp píp............

Do kelu aj so ženskou. Vak som hodil na plecia a a zašiel za školu kde nikto nebýval. Zavrel som oči. Po ich otvorení bola obloha zatiahnutá a na zem usadla hustá hmla. Tričko som odložil do tašky a vzal ju do ruky. Roztiahol som čierne krídla a vzlietol.

********

,,Angie?"

,,Čo sa deje? Prečo si doma?" Angie vybehla s z kuchyne celá zaprášená od múky. Jemne som sa uškrnul.

,,Čo je v Trascalskom jazere?" jej zreničky sa rozšírili a kolená roztriasli.

,,Ako?"

,,Volala mi Madison," nad jej menom sa zamračila a viac mi nevenovala pohľad.

,,Je tam moja mama. Tvoja stará mama," S tým sa vrátila do kuchyne a mňa nechala stáť v strede obývačky. Bez vysvetlenia. Vykoľajený som vošiel do izby a zbalil si nejaké veci. Pred odchodom som sa pozrel na Angie stojacu v strede kuchyne.

,,Nechoď tam, prosím," zavrtel som hlavou a vyšiel von. Nasadol som do svojo auta a naštartoval som. Zavrel som oči a koncentroval som sa na miesto, kde sa nachádza zdroj mojich citov.

A tak som vyrazil na miesto, ktoré na mne nechalo až priveľmi poznatkov.

*z pohľadu Amy*

Už som cez hodinu sedela na skalke, keď ku mne dobehol rozzúrený Lucas.

,,Prečo?" nechápavo som sa naňho pozrela. No väčší šok nastal keď ma stiahol do veľkého objatia.

,,Prečo som sa musel zamilovať do svojej priateľky? Lenže ona neopätuje moje city, nenávidí ma Amy. Madison ma nenávidí," no dobre, toto je trošku väčší šok.

,,Ty si zamilovaný do Madi?" akoby nebola odpoveď zrejmá Amy. Cítila som ako prikývol.

,,Poďme si niekde sadnúť," jemne ma pustil. Pozrela som sa do jeho tváre a jemne ho pohladila. Šli sme si sadnúť do miestneho bufetu a objednali si vodku. Sladkých 18, ktoré sme na môj zákaz neoslávili. Povedala som im, že ak to prežijeme, tak to oslávime v štýle New York.

,,Už to budú nejaké štyri roky," koľko?!

,,Musím začať od začiatku."

,,Narodil som sa pred 185 rokmi pred Kristom. Môj brat je odo mňa o šesť rokov starší. Vždy sa o mňa staral. Matka bola čarodejnica a otec anjel svetla, dobra nazvi to ako chceš. Naše anjelské časti sa začali objavovať, keď sme dovŕšili šestnásť. Ja som starol do svojich dvadsiatich, Lucifer do svojich tridsiatich. Keď mal dvadsať začal sa zaujímať o miestnu dievčinu. Pochádzala z temnej rodiny. Lucifer ju v skutočnosti nemiloval, bol skôr okúzlený. Urobil by pre ňu čokoľvek. Robila s temnou mágiou a potrebovala rôzne obete a tak pre ňu zabíjal. Po čase si to zamiloval a zabíjal len tak. Zo srandy. Kvôli tomu a tomu, že sa odmietol pokloniť Adamovi prešiel na stranu zla. Stal sa padlým a chcel sa pomstiť Stvoriteľovi a tak začal zbierať všetkých padlých a tvoril armádu. Povstal a začala sa vojna Nebeská. Ako jeho brat som sa k nemu pridal. Keď som sa dozvedel aké zverstá robí, chcel som prejsť späť ale už bolo neskoro. A tak patrí k tým "neutrálnym". Vojna trvala dlho, až do Azelovho narodenia. Jeho otec, archaniel Michal bojoval proti nemu a preto mu zabil ženu. Michal síce vyhral, ale kvôli žiaľu zomrel. A tak prišla na scénu Angie. Asi okolo roku 1389 som pomáhal nefilimom, z polovice človek z polovice anjel. Medzi nich patrila aj Madison. Poznáme sa už veľmi dlho. No zamiloval som sa až pred tromi rokmi," po jeho monológu doniesli palacinky. Zahryzla som sa do nuttelovej a snažila sa spracovať čo mi povedal.