I want smile

Všetko má svoj dôvod

Užite si kapitolu:) Dúfam, že pesničky k tomu si púšťate. Hľadám také aby sa pritom dobre čítalo a aby sa dali prehrať na mobile :) Plus obrázok ktorý sa mi k tomuto príbehu mega hodí:)

*z pohľadu Amy*

,,Vypočuj ma do riti!" Madison na mňa kričala už najmenej už po desiatykrát. Bolo počuť, že sa začína vytáčať.

,,Nemáš právo byť nasratá, tak sa láskavo nerozkrikuj Madison Margareth!" otočila som sa a uvidela ako stuhla pri vyslovení jej stredného mena.

,,Prosím, potrebujeme ti to vysvetliť."

,,My? Ak tým my myslíš Azazela.." videla som ako previnilo sa pozerala. 

,,Jasné, že som myslela Lucasa, ale Azel sa chce s tebou rozprávať tiež."

,,Porozmýšľam o tom," prikývla a prišla až ku mne. Smutne sa na mňa usmiala a potom sa pozrela na mesiac. Začala niečo šeptať do tmy a ja som cítila ako  sa dvíha vietor. Znovu prikývla a preplietla si so mnou prsty. Kráčali sme tmavým lesom a po chvíle sa usadili k malému potôčiku.

,,Amy? Madison?" otočila som sa a uvidela Lucasa a ďalší previnilý pohľad. Odkiaľ to zistil?

,,Ako vie, že to viem?" zdvihla som obočie a pustila Madisoninu ruku. Uškrnula sa a odvrátila zrak od potôčika. Na Lucasa ktorý sa usadil vedľa mňa sa ani nepozrela.

,,Ďalšia z výhod byť anjel, to ti vysvetlím potom," poklesli mi ramená a zahľadela sa na potôčik. Voda v ňom bola plytká ale nádherne čistá. Zamračila som sa.

,,O čo ide? Prečo je tu a prečo ste mi nič nepovedali?" 

,,Pamätáš si na to dievčatko a na tú tvoju jazvu?" začal Lucas a preto som svoj pohľad nasmerovala k nemu. Jemne som si pošúchala jazvu a prikývla som.

,,Vyvolená. To slovo bolo aj na tvojej lavici v prvý deň, čo si dorazila."

,,Ako to..."

,,Mlč Amy. Chceš všetko vedieť tak mlč. Na všetko ostatné bude čas potom," jeho hlas bol tvrdý ale cítila som ako sa mu pritom chvel.

,,Pred stovkami rokov bola vyrieknutá veštba. Hovorí o obyčajnom dievčati ktoré má vykonať neobyčajné veci. To dievča má zabiť zlo a na svete má nastať mier. Vieš, armáda môjho brata sú niečo ako tvoj druhý hlas. Hlas, ktorý ťa núti robiť zlé veci. Nemyslím ako dojesť poslednú čokoládu keď ju chcela tvoja sestra ale vraždy a tie naozaj zlé činy, za ktoré sa trestá a posiela do väzenia. Nechcem tým povedať, že ak väčšina zla pominie ľudia sa nebudú zabíjať alebo kradnúť ale nebude to také ako teraz. Nebudú vojny, teda ak si zlo nenájde nejakú uličku a znovu nenastúpi."

 ,,Vždy si nájde cestu. Je to ako pocit viny či smútok. Dokážeš to zmierniť no nikdy nezmizne a vždy sa nájde niečo kedy ťa to začne znovu zožierať." 

Odmlčal sa a pozrel sa na Madison.

,,Nemôžeme ti viac povedať ale ani nevieme. Preto sme zavolali Azela. Matka jeho matky žije v týchto lesoch. Preto sme išli práve sem. Chceli sme, aby si sa dozvedela pravdu pred tým než nastane premena. Snažili sme sa ju nájsť, cítime ju ale nedokážeme lokalizovať. Ani Azel, myslíme, že chce aby ste ju našli vy dvaja. Len vy dvaja. Prišiel pred pred dvoma dňami. Bola som s ním a snažili sme sa ju nájsť. Keď sa všetko dozvieš, chcem ti povedať prepáč. Som sebecká," hľadela som na potôčik a snažila sa spracovať čo mi Lucas a Madison povedali.

,,Chcete povedať, že všetko čo sa udialo má nejaký dôvod? To, že som sa presťahovala, že moji rodičia sú anjelmi posadnutý, že som sa zamilovala do Azela, že sme práve tu a teraz, že sa ma snaží zabiť brat môjho kamaráta ktorý je mimochodom Lucifer a že mám na ruke jazvu kde je napísane vyvolená je kvôli pár slovám ktoré povedala babka môjho ex ktorý ma znovu len tak mimochodom anjel vďaka ktorému budem anjelom aj ja, a kvôli mieru?" za moju dlhú otázku, kde som zmenila niekoľko tónov hlasu by mi mali dať medailu. Povzdychla som si a zacítila som ako ma začala páliť jazva. Po týždni neaktívnosti. Sakra.

,,Áno," povedala potichu Madison a ja som sa prudko postavila. Nahodila som veľmi zvláštnu pózu alá, ide niečo vysvetľovať niekto veľmi..... Ruka v bok ktorý vystrčený do strany, druhá ruka blízko tváre s prstami naznačujúci mier sarkastický výraz a hlasné mľasknutie.

,,Jasné. A pri zabíjaní tvojho brata a jeho armády si dám ružové tričko s nápisom Peace a potom budem jazdiť v tvojom rozkošnom karavane húliť marihuanu a pri lietaní si dám lenonky," v normálnej situácii by som sa rozosmiala nad ich výrazmi no dnes sa to skutočne nedalo. A ani som sa nedokázala smiať. Mlčali a len sa smutne pozerali.

,,Anjeli dokážu komunikovať cez vietor. Je to v celku náročné sa to naučiť. Lucas ma to naučil. Keď som šeptala komunikovala som sním a povedala mu kam ideme a čo sa deje."

,,Zavedieme ťa za Azelom. Máte si čo povedať," neviem na čo som myslela keď som prikývla a išla s nimi. Neviem na čo som myslela keď som si sadla pri jazero a sledovala jeho modré oči. Ale viem na čo som myslela keď som odchádzala naspäť do našej chaty.

Osudu sa nikdy nevyhnete. 

Nie ak je určitý okamih zapísaný vo hviezdach. 

Nie, keď ste vyvolený.

Priebeh rozhovoru a rozhovor samotný bude pravdaže.