,, Čau." pozdravila som sa jemným hlasom, ktorý znel možno trochu neisto. Sadla som si na lavičku, ktorá bola naša obľúbená. Pozrela som sa na ňu a zahliadla tam plno vecí. Túto lavičku sme tu okupovali už od plienok. Kreslili sme si tam rôzne obrázky, písali naše mená a iniciály. Taktiež tu bol aj dátum, kedy presne náš vzťah začal.
,, To tu nebolo, že ? " zdvihla som obočie a ukázala na veľké srdiečko s našimi iniciálkami.
,, Nie." stále pozeral do zeme a žmolil si prsty.
,, Kedy si to sem napísal?" ďalej som upriamila pohľad na chrbát lavičky. Celkom ma to prekvapilo.
,, Keď sme sa dali dokopy, tak hneď po tej chate som bežal sem a napísal to. Treba to zvečniť, nie?" konečne na mňa upriamil svoj pohľad. Vždy som obdivovala jeho jasné modré oči. Vedeli povedať tak veľa a popritom ja som sa nikdy nevedela vžiť do situácie druhých ľudí. Ale na ňom to bolo vidno. Vedela som, kedy ho mám objať a kedy zase pobozkať. Kedy ho nechať samého, aby si dal nervy dokopy. Jeho oči však pre tentokrát boli úplne prázdne. Nevedela som vyčítať nič. Pod nimi bolo vidieť kruhy, ktoré hrali rôznymi farbami. On sa len na mňa pozeral, na hlave mal kapucňu a na tvári zatajený pohľad. Premeriaval si ma od hlavy až po päty. Naháňal mi trošku strach, až mi z toho nabehla husia koža. Prišuchol sa ku mne bližšie a moja tvár sa ocitla v jeho dlaniach.
,, Tak veľmi mi chýbaš." pootvorila som ústa,že niečo na to poviem, ale vzápätí sa jeho pery pritlačili na tie moje. Nebolo to divoké a ani jemné. Cítila som tam potrebu. Jeho pery hltali každý kúsok tých mojich. Pocítila som z toho mierne chvenie v podbrušku, ale nič viac. Nerobilo to so mnou také veci ako predtým. Nechcela som spolupracovať, a tak som ho mierne odstrčila a ruky mu zložila zo svojich líc.
,, Prepáč. Ja som sa neprišla dať dokopy. Mala som pocit, že sa chceš porozprávať."
,, Chcel som sa porozprávať o nás dvoch. Chcem, aby sme boli opäť spolu."
,, Ale, tu sa už nie je o čom rozprávať. Sklamal si ma. Voči tebe cítim hnev. Bolí to."
,, Ale to dieťa nie je moje." rukami sa zaprel o spodnú časť lavičky.
,, To teraz čakáš, že ja sa ti hodím okolo krku a budem ťa prosiť nech si so mnou?" zrazu vo mne stúpala obrovská horúčava a tlak. Nechápem, ako ho mohlo napadnúť niečo takéto.
,, Miška, sadni si." schytil ma za zápästie a silno zaň ťahal.
,, Nebudeš mi kázať čo mám robiť!" vytrhla som sa z jeho zovretia a bežala som domov.
,, Haló, ste doma?" zakričala som z plných síl, ale nikto sa neozýval. Keď som prišla do kuchyne, na stolíku bol položený papierik : Sme v kine. Prídeme večer.
,, Paráda." povedala som nahlas a rýchlo bežala k veži, kde som pridala hlasitosť na maximum a pustila si pesničky z môjho USBčka. Vyšla som hore, kde som sa prezliekla do veľkého trička, ktoré som rada nosila po dome. Zošity som si pohádzala do stolíka a bežala dole, kde som si nabrala pomarančový džús a letmými pohybmi som sa presunula do obývačky.
Would you bleed for me?
Lick it off my lips like you needed me?
Would you sit me on a couch?
With your fingers in my mouth?
You look so cool when you're reading me.Spievala som si moju obľúbenú pesničku od Halsey, ktorej slová mi vždy pripomínali Tomáša. Avšak dnes som myslela na niekoho úplne iného, než naňho. Zrazu som započula zvonček a spievajúc som bežala k dverám, v dojme, že to bude aj tak niekto známy.
,, No, kurnik." reflexne som si tričko potiahla dolu, pretože som pod ním mala len nohavičky.
,, Z kade máš moju adresu?" nepovedal nič len sa na mňa opäť škeril tými dokonalo bielymi zubami. Zrazu sa na mňa doslova hodil a ľavou nohou zabuchol dvere. Jeho pery bojovali s tými mojimi ako o závod.
Let's cause a little trouble
Oh, you make me feel so weak
I bet you kiss your knuckles
Right before they touch my cheek.Práve do nášho boja nám hrala časť pesničky, ktorá sa hodila k tejto situácií. Pousmiala som sa nad tým a ďalej bozkávala jeho plné pery, ktorých som sa nevedela nabažiť. Oprel ma o hlavné dvere a ja som zaborila svoje ruky do jeho vlasov. Pocítila som chvenie v podbrušku, určite väčšie ako dnes pri Tomášovi. V hlave som mala úplnú kašu. Nemyslela som na nič, len na to, ako ho chcem vyzliecť. Bože som chorá, ale on je tak neskutočne príťažlivý.
Keď sme sa zadýchali a pery sme mali už úplne vyslabnuté, prestal. Šibalsky si do nich zahryzol, čo vo mne vyvolalo ďalšiu vlnu chvenia. Pozeral na mňa, ja na neho. Bez slova sme stáli v chodbe a vo veži sa už prehrávala ďalšia pesnička.,, Ehm, niečo si dáš?" ozvala som sa po chvíli a pousmiala sa.
,, Na nič iné nemám chuť , len na teba." capol ma po zadku a potom ho jemne stlačil, keď opäť ku mne prišiel a pobozkal ma na krk.
,, Takže džús?" stále som sa tvárila akoby nič. Pohár som mu položila na stôl v obývačke a ľahli sme si na pohovku. Samozrejme, moja hlava smerovala k jeho nohám. Jemne sa mi hral s vlasmi, čo ma opäť vyviedlo z miery.
,, Tak, ako si ma našiel?" zdvihla som zrak na jeho tvár.
,, Mám svoje zdroje." žmurkol a pobozkal ma na čelo.
YOU ARE READING
Len priatelia?
RandomKniha o nerozdeliteľnom priateľstve, ktorá sa zmení v lásku. Budú Michaela a Tomáš bojovať o svoju lásku alebo nakoniec ostanú dobrými priateľmi?