Black Drugs

Časť dvadsaťdva

Justinov pohľad :
Zmätok. Bolo jediné slovo,ktorým som dokazál opísať všetko čo sa odohrávalo v mojej hlave. Plne som sa sústredil,aby som túto misiu nepokazil. Zabiť Emily,tak aby sa o tom nikto nedozvedel. Prekvapiť ich. Udrieť v plnej sile. A potom sa nenápadne vypariť. Mal som veľa plánov a stratégií,no na druhej strane tu bol niekto kto ma rozptyľoval. Liah. Tým bozkom ma zmiatla. Cítil som sa inak. Nepoznane. Áno,presne tak. Nespoznával som sám seba. Jej pery boli tak príjemné a odhodlané spoznať každý centimeter z mojej duše. Pripadal som si ako blázon. Dievča,ktoré ležalo teraz vedľa mňa bola práve tá,ktorá vomne dokázala prebudiť nové city? Niečo čo som nepoznal ? Určite nie. Ja sa nemením. Pre nikoho. Musím ostať stále tým istým grázlom. Ale prečo ? Zamračil som sa a pootočil hlavu k Liah. Spokojne spala a jednu ruku mala prehodenú okolo môjho trupu. Čo budem robiť ? Správať sa k nej opäť chladne,alebo tak ako som to urobil včera ? Prečo nad tým premýšľam ? To dievča si nezaslúži žiadnu moju ľútosť. Zachránil som ju toľko krát a vždy sa kumne správala neúctivo. Zo stolíka som zobral svoj iPhone a pozrel sa na presný čas. Bolo niečo po dvanástej. Žiadna nová sprava. Chlapci vedeli,že ma nemôžu kontaktovať. Natiahol som sa na posteli a šťuchol prstom do jedného z rebier Liah. Len si niečo zamrmlala popod nos a ďalej spala. Posmešne som si vydýchol a pokračoval. Prstom som jej prechádzal vyššie. No,nič. Prisunul som sa k nej bližšie a opatrne jej nadvihol tričko nad jej brucho. Prstami ľavej ruky som prechádzal okolo celej dĺžky jej pokožky. Moje dotyky za sebou zanechávali zimomriavky. Rozospatými očami som pozeral na to ako sebou myká,no ani na sekundu sa neprebudí. Až nakoniec som zazrel jej klipkajúce viečka. Mám ťa. „Viem,že si hore.“ Šepkal som a nahol sa k jej bruchu. Vedome som vydychoval na jej kožu a oblízol si pery. Hneď po ránu som mal chuť hrať sa s ňou a moje drážďiace schopnosti pracovali na plný výkon. Jemne som priložil pery na jej brucho a začal ju na rôznych miestach bozkávať. Nereagovala až pokiaľ som nezapojil aj jazyk. Prechádzal som stále vyššie a podľa pohybov,ktoré robila podomnou som vedel,že už hodnú chvíľu sa kochá pohľadom namňa. Keď nahlas vydýchla,odtiahol som sa od nej. „ Vzdycháš príliš nahlas.“ Žmurkol som na ňu a ona šokovane otvorila ústa. „ Nevyšiel somňa žiaden ston,výdych,alebo niečo podobné. A prečo aj ?“ Oponovala mi a ja som sa na tom dobre zabával. „ Hmmm. Nehádaj sa somnou. Vieš,že nikdy nevyhráš.“ Škodoradostne som sa na ňu usmieval. „ Mal by ťa niekto skrotiť.“ Odsekla ostro. Tón akým to povedala ma trochu vytočil. „ Nenájdeš nikoho,komu by sa to podarilo. Rozumieš? Nikto!“ Hovoril som chladne. Prikrčila sa na mieste a placho namňa hľadela. „ Prečo to vždy somnou riešiš ?“ Krútil som hlavou. „ A o čom sa máme spolu rozprávať Justin ? Vôbec ťa nepoznám. Uniesol si ma. To je všetko.“ Rozhodila rukami a posadila sa na posteli. Urobil som to isté. „ Ten včerajší bozk.“ Začal som novú tému. Len nadvihla obočie. „ Páčilo sa ti to?“ Nevedel som čo rozprávam,len somňa padali slová. Nehanbil som sa jej a spýtal sa to narovinu. Vyzerala zaskočene,no nie na dlho. „ Tak ako aj Tebe.“ Hovorila prefíkane a ja som sa zasmial. Trúfala si tak, ako vždy. „ Čo si myslíš ? Aké to premňa bolo ?“ Vyzvedal som a rukou si prešiel cez vlasy. Jej oči ma stále pozorovali. „ Chvel si sa mi na perách Justin. Zťažka si vydychoval a tvoje dotyky boli prenikavé.“ Hovorila a ja som ju pozorne počúval. Nechcel som priznať,že má pravdu. „ Ty si robila to isté. Spôsoboval som to v Tebe. Viem,že si na túto chvíľu čakala.“ Sebavedomo som jej hovoril a ona sa ksichtila. „ Jadenove pery boli mäkšie.“ Rozmýšľala nahlas a snažila sa ma vyprovokovať. „ Ale jeho penis je menší.“ Povedal som s rovnakým záujmom ako ona. „ Si nechutný !“ Povedala znechutene a hnusne namňa zazerala. „ Ty si bola nechutná,keď si ho mala v ústach.“ Poznamenal som škodoradostne a ona sa začervenala. „ Ako môžeš vedieť kde som ho mala ?! A vlastne ! Nechajme to tak. Nie je to tvoja starosť.“ Pregúľala očami. „ Máš pravdu.“ Keď som to vyslovil rýchlo sa namňa pozrela. „ Rozdávaj si to s ním každý deň. Je mi to jedno.“ Celý čas som jej hľadel do očí a Liah prekvapene hľadela. Nečakala moju ľahostajnosť,no už si na to mohla zvyknúť. Po tom čo sme obidvaja vykonali rannú hygiénu a prezliekli sa do čistých vecí sa s prízemia ozval veľký vreskot. „ Justin poď sem !“ Rozpoznal som Lilov hlas. „ A ty suka Liah,tiež!“ Prižmúril som oči,keď som počul ako vyslovil jej meno. Vedel som čo bude nasledovať. „ Justin.“ Zašomrala Liah presne v tej chvíli,keď hlasy ztíchli. Otočil som sa k nej. Vyzerala byť so svojim osudom zmierená. „ Zabijú ma. Viem to.“ V jej očiach sa zaleskli slzy. „ Nič sa ti nestane. No,nechcem ti zbytočne kecať samé krásne veci. Vieš čoho sú schopní.“ Nasucho prehĺtla a podišla kumne bližšie. „ Ja. Chcem ti poďakovať za všetko.“ Nadvihol som jedno obočie. „ Chceš rovno spísať závet ? Kurva Liah toto nie je tvoj koniec. Budem pri tebe,tak sa upokoj.“ Chytil som ju za ruku a potiahol ju zamnou. Vyšli sme cez dvere na chodbu a ja som načúval zvukom,ktoré sa ozývali zdola. „ Neodpovedaj ak to bude nevyhnutné.“ Upozornil som ju a kútikom oka na ňu pozrel. „ Dobre.“ Zašomrala. Pustil som jej ruku,keď sme vstúpili do obývacej miestnosti. V prostriedku sedel Lil Za,ktorý nás už nedočkavo očakvával. Za ním stáli jeho ďalšie gorily,ktoré si nás premeriavali pohľadom. Ak by sa o niečo pokúsili nemám šancu. Musel som sa tváriť nenútene. „ Sme tu Lil. Máš nejaký kšeft,alebo niečo podobné?“ Snažil som zmierniť napätú atmosféru,ktorá medzi nami panovala. „ Ale kurva biznis Bieber. Vieš o čom s tebou budem hovoriť.“ Oblízol si pery a opravil si cigaru v hube. „ Emily skončila po tej včerajšej bitke tvojej štetky v nemocnici.“ Povedal nazlostne a ja som počul ako Liah potichu zhíkla. „ Nič jej však nie je. Neradujte sa predčasne.“ Povedal ostro. „Nepotrebujem jej smrť.“ Odpovedal som mu rýchlo,ale znudene. „ Toto bude nadlho,však?“ Pregúľal som očami a stiahol Liah na pohovku spolu somnou. Sedela hneď vedľa mňa. Mal som ju hneď po ruke,ak by sa niečo dialo. „ Tak prečo sa to potom stalo ?! Bieber mala otras mozgu ! Toto sa nerobí ! Vkladal som do teba určitú dôveru ! Posral si to !“ Povedal prísne a ja som si vduchu zanadával. „ Nestrácaj vomne dôveru kámo. Ja som nič nespôsobil. To moja štetka. Kľudne ju odtiaľto vykopni,ak je to potrebné. Aj tak tu je len zbytočne.“ Hovoril som vecne a ruky si prehodil nenápadne okolo jej ramien. „ Myslel som si,že ak ju tu ,tak veľmi chceš budeš protestovať, ak ti poviem,že ju zabijem.“ Liah vedľa mňa stuhla,no ja som na sebe nedal nič spoznať. Nebol som žiaden amatér a s podobnými vecami som mal skúsenosti. „ Zastreliť ? Až tak veľmi si s ňou chceš špiniť ruky?“ Pozrel som sa naňho a on tuho premýšľal. „ Na to mám svojich ľudí.“ „ Lil len ju vyhoď dvermi. Tam vonku sa o ňu postarajú.“ Zasmial som sa a on spolu somnou. „ Po tom čo tu urobila tu nemôže ostať.“ Postavil sa na nohy a jeho tvár začala naberať na farbe. „ Zbiť najlepšie dievča v dome. Piči to si nemala robiť. Nezabijem ťa len preto,lebo sa poznáš s Bieberom. Ceň si to. Vypadni si zobrať svoje veci a zmizni mi s očí !“ Zaťal sánku a stal hneď oproti nej. Videl som ako veľmi sa triasla a bála sa o život. „ Vravel som ti to ! Nechem ani vedieť ako veľmi si jej ublížila.“ Zdalo sa mi,že to preháňa a znudene ho pozoroval. Natiahol ruku a strelil Liah facku. Pri tom zvuku mnou trhol a tuho som zavrel oči. Nemohol som jej pomohnúť. Na chvíľu bolo ticho,no znova bolo prerušené druhou fackou. Burcoval vomne hnev. Kurva nemohol som to urobiť. Vstať , vraziť mu jednu a odísť s ňou. Mal som tu úlohu. Len som dúfal,aby sa jeho hnev nestupňoval. No mýlil som sa. Bil ju čoraz rýchlejšie a prvý krát zakňučala od bolesti. Prebehla mnou vlna hnevu a postavil sa. „ Pozri sa Lil. To by už stačilo. Nech sa pobalí a vypadne. Nemôžem sa na ňu dlhšie pozerať. Už nech je odtiaľ tá štetka preč.“ Vypŕskol som znechutene a Lil sa namne zasmial. „ Pekné slová Bieber. Postaraj sa o to,aby sa sem už nevrátila.“ Pohŕdavo na ňu hľadel a ja som ju zdrápil za ruku. „ Vstávaj ty suka!“ Zavrčal som na ňu a ona sa pomaly postavila. S dobitou tvárou sa niesla hore schodmi až dokým sme nezmizli s ich dohľadu..