Black Drugs

Časť dvadsaťosem

Justinov pohľad :

„ Padáme preč." Stáli sme pri Lilovom aute a ja som sa konečne rozhodol. „ Vážne chceš odísť?" Otočil kumne hlavu s otázkou v očiach. „ A čo mám ešte robiť ? Ani po hodine hľadania sme ju nenašli !" Zvrieskol som už mierne naštvane. Burcovalo to vomne. Stále som bol v šoku z toho, že nás zradila. Že zradila mňa. Nevedel som čo očakávať. Mal som pocit, že kumne mala rešpekt,strach a v žiadnom prípade by sa už nepokúšala o ďalší útek. No mýlil som sa. Tak ako vždy v jej prípade. „ Kam chceš ísť?" Postavil sa predomňa a založil ruky v bok. „ Ideme domov. Do Miami. Nemáme tu už čo robiť. A nevyše nás už určite hľadá tvoj brat." Vysvetľoval som a jemu zaiskrili oči. „ Nie je to už viac moj brat. Už dávno nie." Zaťal päste a zlovestne namňa hľadel. „ Ale.." Začal som no nedovolil mi pokračovať. „ Žiadne ale. Nevolaj ho tak." Otočil sa a nastúpil si na miesto vodiča. Chabo som odfrkol a posledný krát sa pozrel na nemocnicu. Hľadal som ju, no nenašiel. Bol tam každý len ona nie. Dievča teraz si to pokazila. Aj tak si ťa nájdem. _________________________________________________________

V Miami :

Otvoril som dvere na našom dome a do nosa mi hneď udrel ten známy pach. Mix parfúmov, alkoholu a to najhlavnejšie boli drogy. Naše drogy. Práve, ničim nemiešané a dráhe. Zavrel som oči a vychutnával si túto chvíľu. Chýbalo mi to. Domov je predsa len domov. „ Tak ste tu. Konečne." Prebral ma z rozmýšľania Ryanov hlas. Prudko som otvoril oči a bratsky ho objal. „ Mysleli sme si, že je po tebe." Šepkal mi počas objatia do ucha a ja som sa len zasmial. „ Zabiť ma jetažké." Chechtal som sa a on spolu somnou. „ O tom nikto nepochybuje." Ozval sa za mojim chrbtom Fredo. „ Oh, rozumný ako vždy." Usmial som sa a potľapkal ho po ramení. „ No, tento krát to bolo len o chlp Justin." Priateľsky sa namňa pozrel a ja som len nadvihol obočie. „ Nebolo to až tak nebezpečné." Hral som sa na frajera a rukou si prehrábol vlasy. „ Až pokiaľ nám nezavolala tvoja kamoška." Hľadal vhodné slová. Hlavne to posledné. Moj úsmev rázom zmizol. „ Keď sme už pri tom. Kde je ?" Obhliadol sa dookola spolu s chlapcami, ktorí už stihli príť za ostatními. Stále sme stali v stupnej hale a mne sa zvyšoval tlak. Každá jedná otázka týkajúca sa jej ma robila stále viac a viac naštvaným. „ Tak kde je Justin?" Ozval sa k nemu aj Lil. Dobre vedel čo tým chcie docieliť. Chce aby som stratil akúkoľvek kontrolu nad svojim telom. Tak ako to robím ja naňho. Vyštvať ho až do nepríčetnosti. No, ja som zhlboka dýchal. „ Ak chcete dostať päsťou do nosa, tak len pokračujte." Celú váhu som preniesol na pravú nohu a ruky si zastrčil do vreciek na nohaviciach. „ O nič táke mi nejde. Len som sa pýtal." Fredo zdvihol obranne ruky a cúvol o krok dozadu. „ Utiekla." Povedal som jednoducho a pozrel sa na každého s nich. V ich tvárach som videl výsmech a zmatok. Chcel som odísť, no zastavil ma jeden hlas. „ Utiekla ? To som mohol čakať. Nevedel si ju ani dobre vyjebať." Odsekol povýšenecky Jaden. Celý svet sa mi rozmazal pred očami. Tá horúčava, ktorá namňa prichádzala bola príjemná. Cítil som to štípanie v krku a samovoľné približovanie k nemu. Nepočul som hlasy ostatných, ktorí ma chceli v tomto momente zastaviť. Počúval som iba svoj vnútorný hlas, ktorý z celej sily kričal udrieť. Natiahol som ruku a na nič nečakal. Veľkou rýchlosťou som ho udrel. Uhol sa, no časťou ruky som ho dokázal trafiť. Dostal to rovno do sánky. „ Obraňuješ si ju čo?" Neprestával a rukou si agresívne prešiel cez poranené miesto. „ Obraňujem seba ty kokotko!" Vyštekol som a priblížil sa opäť k nemu. „ Nič to nemení na veci, že somnou sa jej to páčilo viac !" Hovoril sebavedomo. „ Tak potom kde je ? Prečo tu teraz nestojí s Tebou ?!" Chrčal som od zlosti. Odmlčal sa a odporne namňa zazeral. „ Čo mlčíš ? Nemám snaď pravdu ?!" Kričal som a udrel ho po hlave. Nič silné. „ Konečne si to priznaj. Jebe na Teba. Jebe na nás všetkých." Pregúľal som očami a prehĺtol. „ Idem do svojej izby. Skúste tam niekto kurva prísť, tak Vás zabijem." Hovoril som podráždene. „ A aj ja Vás rád vidím." Povedal som ironicky a posledný krát sa pozrel na Jadena. „ Zaslúžil by si si príučku Bieber!" Zakričal pomne Lil. „ Pojeb si !" Odpovedal som mu automaticky a otvoril dvere na svojej izbe. Keď som počul hlasný dupot, ktorý sa ozýval zo schodov a jeho nadávanie, dvere som zamkol a kopol do nich nohou. Nával emócií vomne prúdil v intenzívnych prúdoch. Zamotalo sa to. No musím sa s tým zmieriť. Nájdem si nejakú novú štetku a budem pokračovať vo svojej práci. To je najdôležitejšie. Nezastaviť sa v tom čo robím. Hlavne po smrti Emily. Otočil som sa od dverí a pozrel sa do kúta miestnosti. Srdce sa mi zamrazilo. Nadvihol som obočie a otvoril ústa. Šok bola moja prvá reakcia. Nemal som slov a nevedel ako sa k nej prihovoriť. Ako sa tu dostala ? Prečo tu je ? Chcel som sa jej opýtať všetko a práve teraz. No, zastavila ma tá najhoršia vlastnosť akú mám. Zlosť. Spomienka na to ako utiekla. Stála tam. Liah. Pozerala namňa svojimi veľkými,uplakanými očami. Plná očakávania sa ani nepohla. Vedela, že som na vážkach. Za taký krátky čas ma spoznala až príliš dobre. Vedela čo jej v tejto situácii môžem urobiť, no aj tak prišla. Nadýchol som sa a prehovoril k nej. „ Kurva Liah. Ako ?" Hovoril som potichu, no so zjavným napätím v hlase. Cítil som ako sa začínam potiť od všetkého čo sa dnes stalo. Rotriasla sa jej spodná pera a do očí sa jej nahrnuli slzy. Vyzerala utrápene. Ťažilo ju svedomie. Chcela niečo povedať, no z jej úst vyšli len vzliky. Urobila pár rýchlych krokov kumne a ignorovala môj nazlostený pohľad. Ruky si obmotala okolo môjho krku a pritlačila sa k mojej hrudi. Jej objatie bolo také nečakané a silné až som sa zapotácal zopár krokov do strán. Tlačila si ma k sebe a ja som nevedel či jej to mám opätovať. Po tom všetko som bol na ňu nesmierne nazlostený. Ale to, že sa vrátila úplne svojvoľne prekrylo všetkú jej neresť. Hlavu si zaborila medzi moje rameno a krk. Počul som ako narieka a do ucha mi zašepkala slová, ktoré som od nej ešte nikdy nepočul. Nemusela ich povedať, no urobila to. „ Prepáč mi." Povedala to s takou nehou a smútkom až sa mi zadrhol dych. Ruky mi vyleteli k jej útlemu telu a chytil ju za chrbát. Po krátkej chvíli som zas vedel aké to je mať ju v náručí. Hladil som ju po chrbte a ona si spokojne vydýchla. „ Ako si sa sem dostala ?" Potreboval som to vedieť. „ Cez Chazovo okno. Nechal ho otvorené. Dostala som sa do vstupnej hali." Presne mi opisovala svoju trasu. „ Schodmi som sa dostala na horné poschodie. Dvere od tvojej izby boli otvorené." Dokončila a neustále ma obímala. „ Je zaujímavé, že si ťa nikto nevšimol." „ To preto, lebo tvoji kamoši sú neschopní. Je neuveriteľné ako sa mladá,neskúsená žena dokáže dostať priamo do domu jedného z najobávanejšej drogovej skupiny." Jej dych sa optieral o moju pokožku a ja som sa na jej slovách zasmial. „ Som rád, že nám tak dôveruješ." Hovoril som posmešne a ona sa odtiahla, aby mi videla do tváre. Očami som ju sledoval. Po lícach jej stekali slzy, ktoré som hneď zotrel palcom ľavej ruky. Držal som ju za pás a nedovolil sa jej pohnúť ani o milimeter ďalej odomňa. „ Prečo plačeš?" Zamračil som sa. Jej slzy sa stále a stále vracali. „ Zo smútku. Zo šťastia." Uvolnil som čelo a oblízol si pery. „ Ten smútok ešte chápem. Zavraždila si človeka." Trhlo ňou pri tých slovách, no musel som to povedať. „ Ale to šťastie?" Pokrútil som hlavou a čakal na jej odpoveď. Potiahla nosom a ruku vystrela k mojej tvári. Prsty zaborila do mojej ofiny a potiahla ju nahor. Vlasy som nemal nagelované, preto stáli rôznymi smermi. Pečlivo som ju pozoroval. „ Šťastná, preto lebo som tu. Vieš keď som utiekla z toho auta a urobila tú vec." Oprela si hlavu o moju hruď, tak aby som jej nevidel do tváre. „ Zistila som, že sama už nedokážem byť. Neviem či to chápeš." Hlavu som si oprel o tú jej a vdychoval jej vôňu. „ Nechápem to. Skús mi to vysvetliť." Nabádal som ju k tomu, aby pokračovala. Chcel som ju počúvať. „ Ja.. Nevedela som čo robiť. Kam mám ísť. Hodnú chvíľu som len tak sedela a rozmýšľala čo ďalej. Môj život je už aj tak pokašľaný. Domov sa vrátiť nechcem. Nič dobré ma tam nečaká. Nemám žiadnu budúcnosť, nóbl rodičov a plány do budúcna. Priateľky, ktoré som mala ma oklamali. Jedna zomrela a drúhá tu ostala. Ďalšiu som zabila a tá posledná stále čaká na svoj osud. Tak či tak som prišla na to, že mi tu je vcelku dobre. Nemám potrebu odtiaľ unikať. Na prácu, ktorú musím robiť by som si zvykla. Možno toto bude môj nový začiatok. Ak mi samozrejme po tom všetkom dovolíš pokračovať. Chcem povedať. Či mi skôr budeš ešte veriť." Vybila mi dych. Zas a znova. Stratil som reč. Moje myšlienky výrili a myseľ sa vypla. Nadvihla kumne hlavu a pozerala mi do očí. Uprene som pozeral aj ja do tých jej a hľadal v nich odpoveď. „Myslíš tým nový začiatok spolu somnou ?" Nadvihol som jedno obočie a chcel si byť na sto percent istý tým, že vie všetky svetlé aj temné stránky, ktoré obnáša jej nový život. „ Spolu s Tebou." Opakovala hneď pomne a ani na sekundu nezaváhala. Páčilo sa mi to. Tak veľmi. Jej úprimnosť a to, že sa jej táto práca zapáčila. Nemusela ju milovať, ale rešpektovať a chápať. Zmenil som ju. A to vomne vyvolávalo zvláštne pocity. „ Justin?" Povedala moje meno nahlas. „ Hmmm?" Natiahol som a cítil jej ruky na mojom chrbte.To ako pevne ma držala. „ Chýbalo mi to." Povedala stroho a poticho. „ Viem, že som ti chýbal." Povedal som to tým svojim známym prízvukom, ktorý neznášala. „ Prestaň s tým." Šťuchla prstom do mojej hrude. „ Len si to priznaj zlatko. Chýbal som ti." Prižmúril som oči a milo sa na ňu usmieval. Nič nehovorila. Dávala si na čas. „ Tááák." Naťahovala ma a to som nemal rád zas ja. „ Možno trošku." Povedala úprimne a ja som ju znova objal. Dal som jej pusu na čelo a kolísal ju v náručí. Bol som si vedomí toho, že už dosť dlho tu stojíme ako debili a objímame sa. Zrazu som sa od nej odtiahol a ju to zaskočilo. Nemohol som sa jej dlhšie nedotýkať, tak som ju chytil za ruku a preplietol si s ňou prsty. „ Povedz mi viac o tom čo si urobila v tej nemocnici." Vedel som, že o tom nechce hovoriť, no bez toho by sa to nezaobišlo. Ťahal som ju za ruku k mojej posteli. Sadol som si na ňu a oprel sa o čelo postele. Natiahol som sa k nej a posadil ju na posteľ vedľa mňa. Hneď si zložila hlavu na moju hruď a zťažka dýchala. „ Liah musíš mi to povedať." Naliehal som a ona vydýchla. „ Proste som našla jej izbu. Vstúpila som a uvidela ju ležať na posteli. Vytŕhla som jej vankúš zpod hlavy a začala ju ňou dusiť." Vedel som si ju predstaviť pri tom ako to robí. Páčilo sa mi to, no v istý okamih mi to aj naháňalo hrôzu. Predsa to bolo len dievča. „ Prestala som až vtedy, keď prístroje začali neznesiteľne hučať. Utiekla som a schovala sa na dámskych toaletách. Cez okienko v miestnosti som sa dostala až do nemocničného parku." „ Vieš, že si to nemusela urobiť. Bola to naša práca !" Zavrčal som. „ Si namňa nahnevaný ?" Dvihla kumne zrak. „ Áno. To som." Povedal som prísne. „ Ale som rád, že si sa vrátila." Chytil som jej líca do rúk a prinútil ju sadnúť si. „ Teraz je rad na mne, tak ma počúvaj." Oblízol som si pery a ona ma pozorne sledovala. Stuhla pri mojich dotykoch a čakala čo sa bude diať. Páčilo sa mi, keď som ju mohol ovládať. Aspoň takto. „ To s tým novým začiatkom je geniálne. Ak mi budeš prisahať, že tu myslíš vážne mohlo by to fungovať. No, nezabudni, že ak to splníš budeš len moja." Zarazila sa a vypleštila oči. „ Čo tým myslíš tvoja?" Zamračila sa. „ Nebudeš sa s nikým jebať." Povedal som prosto. „ Tým myslíš Jadena." „ Tým myslím hocikoho." Zdôrazňoval som. „ Predpokladám, že jebať sa budem môcť iba s tebou." Hovorila sladko. „ Presne tak." Usmial som sa. „ Tak na to zabudni!" Vytrhla sa s môjho zovretia a ja som zanádaval. „ Neurčuj mi pravidlá Justin." Hovorila tvrdo, no prosebne zároveň. „ Lebo čo?! Nezabudni, že toto nie je tvoj dom !" Naša konverzácia začala naberať na hustote. „ Zase to robíš." Zašomrala. „ Čo je ?!" Zakričal som. „ Všetko kazíš." Hovorila a hrala sa s prstami. Oprel som sa a zavrel oči. Nechcel som si to priznať, no mala pravdu. Vrátila sa iba teraz a ja na ňu už vrieskam. „ Dobre. Ukľudnil som sa." Znova sa namňa pozrela a prikývla. „ Vieš, že ťa nikdy nechcem vystrašiť. Len sa tak chovám." Otočil som sa k nej a prehrabol jej rukou vlasy. „ Chýbala si mi." Povedal som po chvíli do ticha. Nevedel som či to bolo správne, no teraz som to už nemohol odvolať. Otočila kumne tvár. Jej oči blikali štastím. „ Som rada, že si si to priznal." Len som sa usmial. „ Tak veľmi si mi chýbala!" Povedal som opäť. Vedel som, že ju to burcuje. Pozerala namňa popod mihalnice a potichu sa smiala. Zdalo sa mi to, alebo som ju privádzal do pomykova. Jej líca tiež začali naberať ružovkastú farbu. „ Ešte niečo shawty." Pritiahol som si jej tvár bližšie k mojej a potichu šepkal. „ Povedal som ti už ako veľmi si mi chýbala?" Žiaril som škodoradosťou a chechtal sa ako debil. Zahrýzla si do pery a ja som nahol hlavu doprava. „ Liah nehrýz si do pery." Hovoril som chrapľavým hlasom. „ Prečo?" Spýtala sa zvedavo. Využil som svoju príležitosť. „ Pretože to chcem robiť ja." Vyplnil som medzeru medzi nami a ochutnal jej pery. Jemne som ich jej obkusoval a vlhčil svojim jazykom. Počul som ako potichu zastonala a potiahla ma za vlasy. Chcel som ju...

Pohľad Liah :

Jeho pery. Cítila som jeho pery. Lačne hĺtali tie moje. Okusoval mi ich a ja som nebola schopná pohnúť sa. Natiahol sa ešte bližšie a ja som rozkročila nohy. Dovolila som mu lepší prístup k môjmu telu. „ Chýbala si mi." Šepkal a ja som sa zasmiala. Chytila som ho za krk a narazila k jeho ústam. Jeho jazyk krúžil okolo toho môjho a vzdych, ktorý sa s neho vydral zaplnil naše ústa. Myslela som, že sa roztopím. Ja som to v ňom vyvolávala. Pretočila som sa obkročmo si naňho sadla. Chcela som nabrať dych, no on mi to nedovolil. Naše pery sa od seba ani na okamih neodtrhli. Rukami ma držal za boky a drtil ich. Všetko sme robili s takou vášňou. Elektrina medzi nami priam praskala. Priťahovali sme sa tak ako ešte nikdy. „ Nový začiatok." Odtrhol sa odomňa Justin a nosom sa oprel o ten môj. „ Toto je náš nový začiatok." Usmiala som sa a zvalila ho na posteľ vedľa mňa. Ležali sme tesno pritúlení k sebe a po malej chvíli aj zaspali. Prvý krát sa stalo, že sme boli spokojní...

_________________________________________________________

Liah sa vrátila späť do Miami a romantika spolu s ňou. Ostane to tak aj naďalej ? Nový začiatok znamená aj zrod tak dlho očakávaného vzťahu ? To všetko záleži len od nich...

Najdlhšia časť, aká sa len dala. Dúfame, že sa Vám časť páčila. Prepáčte za gramatické chyby.

V poslednej dobe nám klesol počet čitateľov. Nevieme či Vás to ešte baví...

Potešte Nás klikom na Vote a dlhými komentármi.

Ďakujeme ! ♥

- Black Drugs team