19.

154 9 0
                                    

19. časť

*Charlotte*

„Čo je s vami? Vyzeráte, ako by ste nespali celú noc." povedal Nicolas a premeral si mňa, Bena a Ethana. Pozreli sme po sebe a nepovedali nič, iba som mykla plecami.

„A ty si poránu vtipný ako táto kaša." povedal Ben a položil si na stôl misu s kukuričnými lupienkami a mliekom.

„Vyzerá to ako brečka." povedal Nicolas skúmajúc obsah misky. Ben si nabral do úst a pritom sledoval Nicolasa.

„Drž sa odo mňa v bezpečnej vzdialenosti a neštvi ma, lebo inak ťa ňou veľmi rýchlo nakŕmim. Ver mi, na také raňajky budeš dlho spomínať."

Nicolas nakrčil nosom a pozrel po Leovi, ktorý práve vošiel: „Ty vždy je taká netýkavka po ránu, keď sa zle vyspal?"

Skôr ako Leo odpovedal, ozval sa Makoto, ktorý sa objavil za ním: „Vždy."

Ben otrávene vzdychol a položil lyžicu.

Leo sa pristavil pri nás, vtisol mi bozk na pravý spánok a Benovi stisol plece: „Kľud, najedz sa a pôjdeme sa prejsť."

Ethan, ktorý mal pred sebou iba raňajšiu kávu, zbystril pozornosť. Leo sa na neho otočil: „Hej, berieme aj teba."

Ethan len letmo prikývol a odpil si z kávy. Ten sa za toto ráno ešte ani neozval. O to lepšie, mám ten pocit.

„A čo budeme zatiaľ robiť my?" opýtal sa Makoto a ja som si položila hlavu na linku.

„Spať." povedala som jednoducho a Nicolas sa uchechtol. Leo mi zdvihol bradu a tým aj celú hlavu a položil predo mňa ovocný čaj. Prstami mi prečesával vlasy a potom mi začal pliesť konský chvost. Zacítila som na sebe pohľad. Otočila som sa k Ethanovi, keď ma Nicolas ohlásil.

„Dnes sa nikam večer nejde, hlásia búrky. A navyše, predtým ako odídeme, chcem ísť na lov."

„To by sme mali všetci." povedal Leo, ktorý mi už dopletal cop.

Do kuchyne vošiel Ervis, podišiel k linke, vzal si svoju kávu a bez toho, aby zdvihol hlavu od mobilu, kam vyťukával esemesku sa ozval: „Bré ráno, spáči. Niekto by tu nemal vybavovať telefonáty cez noc. Pri tvojej nálade sa divím, že to mlieko ešte nezamrzlo."

Ben na neho zagánil: „Myslím, že je zbytočné sa pýtať ako to vieš, keď nie si s nami na izbe, ale s Nicolasom."

„Veľmi zbytočné."

„Ale ako vidím, nejako pred nami tú svoju druhú stránku neskrývaš." povedal Nicolas mierne mrzuto.

„Po prvé, nemám náladu, a po druhé, fakt nemám náladu. A teba stále štve, že Melissa ti to nepovedala."

„Ďakujem, myslím, že bez tejto pripomienky by som sa obišiel." povedal Nicolas a už- už vstával, keď sa ozval Leo.

„A čo ti ju pokazilo?"

„Norman." povedal jednoducho a konečne poslal esemesku a prebehol po všetkých svojimi sivými očami.

Ben len vzdychol.

„Kedy sa naučíš svoje občasné výkyvy? Všetkým by sa lepšie dýchalo, ak by si pre tie výkyvy nemal problémy."

„Môžeš byť rád, že sme ti s Ronnou zachránili kožu pred..." odmlčal sa.

„Kľudne to povedz." povedal Nicolas zľahka, aj keď to stále ťažko znášal, „Predo mnou."

„Tak." povedal Ben nesvoj, „A Norman akosi nebol zmierený s mojim rozhodnutím. A tak som pár prekážok musel zabiť."

Just one book-Amber heartWhere stories live. Discover now