Just one book-Amber heart

20.

20. časť

*Charlotte*

„Myslel som si, čo ja viem, že to bude mať niečo do seba." prehovoril Nicolas, keď sme všetci len stáli na brehu jazera a skúmali ho. Ervis si bol istý, že to bude tu, tak sme dali na neho. Ethan bol ticho. Ako inak.

„Je to jazero Nicolas. Obyčajné jazero. Nie sme v rozprávke." ozval sa Ben.

„Ah, to je škoda. Dal by som si koláčik. Vieš," otočil sa na Bena, „pričaroval by som si ho."

Leo vedľa mňa sa sýpavo nadýchol aby zahnal smiech. Mne tiež mykalo kútikmi úst.

„Takže v strede jazera?" opýtal sa Leo.

„Presne." ozvalo sa trojhlasne od Ervisa, Makota a Ethana. Makoto sa pohol dopredu.

„Makoto počkaj." prehovoril Ervis.

„To je v poriadku, idem ja. Som dobrý plavec." usmial sa sebavedome a tričko s mikinou nechal v tráve, rovnako ako topánky, aby ho oblečenie príliš neťažilo. Vošiel do jazera. Podišla som ku kraju a ponorila ruku. Bolo trochu svieže, ale na to, že bolo leto, aspoň nie studené. Makoto sa úplne ponoril a o kúsok ďalej sa mu vynorila hlava a svižným kraulom sa brodil do stredu jazera.

Bolo to to väčšie jazero a ja som nemala ani potuchy, aké je asi hlboké. Samozrejme, verila som Makotovi, ale predsa len som mala strach. Onedlho ho bolo sotva vidieť, lebo už bol v prostriedku. Bolo mi jasné, že bez využitia mágie sa ani len neponorí, takže ma vôbec neprekvapilo to pomocné svetlo, ktoré sa ponorilo zarovno s ním.

No čo bolo najhoršie, to čakanie. Stihol sa medzi tým aj dva krát vynoriť a posunúť sa kúsok, no teraz sa už akosi nevynáral.

„Našiel ho." šepol takmer nečujne Ervis vedľa mňa. Prekvapene som na neho pozrela, bol celý napnutý. Ethan ho tiež po očku sledoval.

„Ale nevynára sa." hlesla som. Ervisa to akoby vytrhlo z tranzu a pozrel po mne. Ale nepovedal nič. Stisol pery.

„Dopekla." sykla som, a už by som bola schopná skočiť za ním, ale Leo ma predbehol a jeho odhalená hruď sa ponorila pod hladinu zároveň s hlavou. Oblial ma strach.

Chytila som Bena za ruku: „Povedz, že je dobrý plavec."

Odpoveďou mi bolo zas len to prekliate ticho. Doriti.

Leo sa brodil hladinou jazera taktiež kraulom, ale predsa len nebol tak dobrý plavec ako Makoto.

Zacítila ako ma Nicolas na podporu vzal za ruku a pevne mi ju stisol. Opätovala som mu stisk a sledovala, ako sa Leova hlava vynorila posledný krát, zastal a následne sa ponoril.

Ak sa odtiaľ nevynorí ani Leo, tak sa v tom jazere dobrovoľne utopím, len aby som ich oboch dotiahla ku kraju. Samozrejme to je nemožné. Myslím tú časť s utopením.

Takže aspoň takto som mohla mať istotu, že Leo bude viac menej v poriadku. No ako sa sekundy blížili k minúte, doslova som tŕpla.

Po hodnej minúte a pol sa konečne Leo vynoril a mne opadol zo srdca kameň. A keď sa vynorila aj Makotova hlava, tak aj celý balvan. Leo si okolo neho omotal jednu ruku a následne sa pomaličky presúval k brehu. Len čo bol tu, pustila som Nicolasovu ruku a ten mi pomohol vytiahnuť Makota na breh. Otočili sme ho na brucho a Nicolas ho buchol po chrbte, načo sa hneď rozkašlal.

„Božemôj, si v poriadku." vydýchla som a kľakla si k nemu. Objala som Lea okolo rameni a vtisla mu pusu na líce. Vôbec mi v tej chvíli nevadilo, že je mokrý, vôbec.